Vedia, z čoho bude ich mesto žiť

Pozornosť upriamili na cestovný ruch turistov strednej solventnosti

Keď chceme písať o meste, nemôžeme sa nezmieniť o celom okrese. Hospodárske súvislosti a dnešná realita nútia zaobísť sa aj bez ťažkého priemyslu v meste aj okrese. Komárňanský okres sa rozprestiera pri dolnom toku Malého Dunaja, rieky Nitry a Žitavy. Známy bol najväčšími lodenicami v strednej Európe, ale to už je minulosťou. Odkedy si viac všímame prírodu, odvtedy je známy aj viacerými rezerváciami, chránenými rastlinnými spoločenstvami a riekami s hojnosťou rýb. Okres má približne 110-tisíc obyvateľov, samotné mesto Komárno asi 36-tisíc. Rozvoj mesta v minulosti predurčovala jeho poloha a strategická úloha obranného, strážneho hradu. Dnes

je pevnosť prázdna,

vraj je tam iba strážna služba, aby sa všetko nerozkradlo, lebo po odchode sovietskeho vojska desiatky nákladných áut odvážali stavebný materiál, armatúry, všetko, čo sa dalo odmontovať. Návštevu mesta odporúčam začať v samom centre, nejsť na vlastnú päsť na „prieskumy“ prírody ani vojenskej pevnosti. Centrum mesta je tak nahustené, že v kruhu s priemerom jedného kilometra nájdete všetko, čo hodno vidieť. Turistická informačná kancelária je primerane zásobená prospektami. Nájdete ich aj v susednom maďarskom Komárome v turistickej kancelárii, poviete si - idyla. Na rozdiel od Bratislavy, žiaľ, Komárno sa nestalo cieľom organizovanej „prenocujúcej“ turistiky. Dunajská cyklistická cesta, ktorá je pekne vyznačená v brožúrke o okrese Komárno z roku 1996 je skôr kuriozitou pre mladých nadšencov, hospodársky prínos pre mesto je zrejme nulový. Zato v meste i v okrese je vysoká nezamestnanosť. Nemá význam nostalgicky spomenúť, ako tu bolo v časoch industrializácie ani v posledných rokoch federácie, kým

odbyt lodí bol

zabezpečený a poľnohospodárstvo ešte stále dodávalo zeleninu a iné plodiny aj do druhej časti republiky za riekou Moravou. Za primátorom mesta Ing. Štefanom Pásztorom som sa vybral, aby som sa dozvedel viac o súčasnosti mesta, čím mesto žije a či po reforme verejnej správy bude mesto schopné samostatne hospodáriť a zveľaďovať sa. Podľa názoru primátora táto reforma prišla už veľmi neskoro. „Napriek tomu, že to trvalo dlhé roky, nakoniec vychádzajú na povrch veci svedčiace o tom, že nebola dobre pripravená. Dnes je očividné, že rozhodujúcim momentom rozhodnutia o začatí reformy verejnej správy bola núdza. Kde stroskotal štát, nedokázal, aby veci fungovali, tak postupne sa stávajú predmetom reformy. Miliardové dlhy, ktoré sa nazbierali na prevádzkovaní školských budov, zdravotníctva, v sociálnej sfére nás strašia všetkých. Áno,

chceme právomoci,

aby sme mohli ucelene zasahovať do diania okolo nás. Nastal však veľký problém. Nie preto, že by samosprávy boli neschopné, ale preto, lebo reforma nie je podložená finančnou reformou. Verejné statky sa financujú približne na 94 percent zasahovaním, vmiešavaním sa štátu a iba maximálne 7 % prostriedkov zabezpečujú samosprávy. Ak prichádzajú peniaze na prerozdelenie, tak toto číslo by sme mali mať na pamäti.“

Komárno má desiatky škôl a školských zariadení. Ako budú fungovať tieto školy?

- Práve v týchto dňoch začíname robiť technickú inventarizáciu. My doslova chceme „preliezť“ tieto budovy a zistiť, čo všetko tam je. Veľmi nás mrzia nezaplatené faktúry za energie, čo školy ešte nemajú, aj keď štát sľúbil, že najprv oddlží tieto objekty, a potom nám ich odovzdá. Mám veľké obavy, či sa tak stane. Veľký problém vidím v predškolských zariadeniach. Materské školy dosť dlho sa nebrali na vedomie. Dnes to priam súvisí s nezamestnanosťou. Rodičia poodhlasovali deti a vychovávajú si ich sami. Tým trpí povinné „zaškoľovanie“. A zrazu vyskočila otázka prevádzkovateľa budov. Treba ich toľko a či menej? Sú tam stáli pracovníci a možno ich budeme musieť preorientovať. Už dnes to vyvoláva nervozitu.

Ako ste mi už povedali, rozpočet Komárna sa už niekoľko rokov pohybuje na úrovni 120 miliónov korún. Dá sa povedať, že mesto sa zbytočne nezadlžuje a má vlastnú filozofiu na branie úverov.

- Úvery musíme brať stále, nemáme „nasporené“, ale s tým, že vždy dobre prepočítavame, aby sme to prežili. Dôležité je, že sa nám nezmenšuje obecný majetok. Pohyb sa vyskytuje, niečo predáme, niečo kúpime, ale hodnotovo to neklesá. Podarilo sa nám (už dvanásty rok za sebou) dosiahnuť stav vyrovnaného rozpočtu,

aj keď zobrať

ďalší úver bolo v niektorých situáciách lákavé. Ak rozpočet obsahoval na výdavkovej strane akcie a nenaplnili sa nám príjmy, tak sme zastavili aj výdavky. Stáva sa nám to najmä pri verejných komunikáciách, pri budovaní chodníkov a podobne. Ak nám nerovnomerne prichádzajú príjmy (stáva sa nám, že v letných mesiacoch máme nižšie príjmy), podobné to je pri charakteristike daní. Fyzické osoby platia dane v jarných mesiacoch, poľnohospodári až po zužitkovaní úrody, a preto niektoré dane prichádzajú až v októbri. Preto sa nám bežne stáva, že kým uprostred leta máme nedostatok prostriedkov, ku koncu roka ich máme „prebytok“, lebo sme ich už dostali, ale vtedy ich už nemôžeme využiť, stavebné práce už nie je možné vykonať. Akciu preložíme do ďalšieho obdobia a dlhodobo nám to dobre funguje.

Komárno by mohlo byť typickým turistickým mestom. Je to dané históriou, pozoruhodnosťami, množstvom evidovaných historických pamiatok. Štát sa však zbavil zodpovednosti za turistiku. Čo spravíte? Čo si môže mesto dovoliť?

- V Komárne sme si výrazne zapísali do vízie mesta približne na dvadsať rokov (od roku 1998), že musíme reštrukturalizovať ekonomickú základňu mesta. Z bývalého poľnohospodársko-priemyselného mesta musíme urobiť niečo iné, lebo firmy aj po privatizácii padajú do prachu. Preto sme si povedali, tak ako inde vo svete, cestovný ruch je novým odvetvím priemyslu. Dostáva sa do sekundárnej sféry. Tak s veľkou dôkladnosťou musíme situáciu analyzovať. Máme pod mestom tektonické územie a viaceré termálne vody, množstvo (aj rekonštruovaných) pamiatok. Historicky je to dané tým, že od rímskych čias sa mesto stalo pamätným, vybudovali sa tu stavby, ktoré sa stali skvostom našej histórie. Chceme to turistom poukazovať. Stále zdôrazňujeme, že my

sme „predmestím“

troch európskych hlavných miest. Do Bratislavy je tak ďaleko, čo by kameňom dohodil. Na kilometre presne toľko je aj do Budapešti, ale Viedeň až tak ďaleko zase nie je. Povedali sme si, prečo by sme nemohli byť mestom tichej rekreácie pre strednú majetkovú vrstvu. Ak sa nám turistov podarí sem dostať, nebudú síce spať v „Hiltonoch“, ale v trojhviezdičkových hoteloch alebo v kempoch. Prečo by tu nemohli pobudnúť hoci aj niekoľko týždňov?

Unikátom je tzv. stará pevnosť a celý systém opevnenia mesta. Jazdectvo a rybolov by tiež mohli byť lákadlom (v prehľade loviteľných rýb z okolia Komárna, ktorý dostanete v turistickej informačnej kancelárii, si prečítate vyše dvadsať druhov - napríklad jeseter malý, šťuka, karas, plotica, jalec, boleň, mrena, lieň, nosáľ, sumec, úhor, zubáč a ďalšie druhy.

- Pre rybolov na udicu už nás navštevujú aj zo zahraničia, úspechy máme aj v poľovníctve. Problém je však v tom, že musíme sústrediť vlastné prostriedky. Stále sa to opakuje, na turistiku sa veľmi ťažko získavajú aj bankové prostriedky. A z nášho bankovníctva prichádzajú názory, že je to veľmi rizikové prostredie. Prvé úspechy už môžete napriek všetkému vidieť. My sme zatiaľ veľmi skromne, ale z vlastných prostriedkov začali prevádzkovať autokemping a hotel a naším prvým cieľom bolo získavať turistov, ktorí tu pobudnú. Vzor sme si vzali zo susedného malého Komáromu, kde autokemping skutočne už roky žije z toho, že holandskí a nemeckí turisti tam pobudnú aj dva-tri mesiace. Priťahuje ich, pochopiteľne, gastronómia (naša nie je horšia), možno aj víno, termálne kúpele a blízkosť Budapešti.

Zdá sa, že občania Európy majú dostatok prostriedkov, perfektné obytné prívesy a takto si vozia so sebou svoje domáce pohodlie. Ako je možné, že nás ešte neobjavili?

- Opakujem sa, keď hovorím, že sú určité činnosti, ktoré by mesto nemalo robiť. Sú to činnosti podnikateľského charakteru a podnikať úspešne môže iba ten, kto má vložený vlastný kapitál. Ten si ho dokáže ustrážiť, aby sa mu nerozkotúľali peniaze. Rozmáha sa tzv. zdravotný turizmus. Pevne verím, že ešte tento rok nájdeme silného investora, takého, ktorý vybuduje aquaparky, a až potom sa uzavrie kruh. Časť obyvateľstva sa bude zamestnávať v terciárnej sfére pri obslužných činnostiach. Naše deti už

vedia tri jazyky

a sú okamžite schopné začať robiť v službách pre turistov. Musím kriticky povedať, že robíme to ešte stále veľmi amatérsky. Pochodili sme kus Európy a videli sme, že sú rozosielané krásne propagačné materiály doslova v kilogramoch. To by mal financovať štát. My ako mesto by sme iba spolupracovali. Zdanlivo je Komárno bohaté mesto, lebo si poopravovalo svoje historické pamiatky. Na pohľad pekné, ale je to výsledok tvrdého gazdovania. Nie je to hanba, aj dnes máme 80 miliónov úverovej zadlženosti (približne je to 2160 Sk na jedného obyvateľa, pozn. red.).

Ivan Klačanský