Teloméry a bunky

Vedci sa už dlho usilujú prísť na to, akú úlohu majú teloméry - koncové časti chromozómov - pri raste, mutáciách a smrti buniek. Výsledky posledného výskumu na tomto poli dokumentujú, že kľúčovú úlohu má najkratšia teloméra. Bádatelia merali priemernú dĺžku týchto chromozomálnych čiapočiek, ktoré sa pri každom delení bunky skracujú. Carol Greiderová s kolegami publikovali v časopise Cell výsledky štúdie, podľa ktorej osud bunky kontroluje najkratšia Vedci krížili myši s veľmi krátkymi (skoro nulovými) telomérami, ktorým chýbal enzým telomeráza s myšami s aktívnou telomerázou a zodpovedajúco dlhými telomérami. Celé potomstvo malo teloméry priemernej dĺžky, ale jedna štvrtina zdedila telomerázu a spolu s ňou aj schopnosť znovu tvoriť teloméry.

Greiderovej tím zistil, že bunkové mutácie u myší sa vyskytovali, keď teloméry na jednom alebo dvoch chromozómoch boli takmer nulové. Keď sa teloméry veľmi skrátia, bunka to pravdepodobne rozpozná ako prerušenie DNA a vyšle signál, aby zabrzdili rast alebo zomreli, a tak sa chránili proti preskupeniu chromozómov a rakovine. Potomstvo bez telomerázy vykazovalo bunkovú smrť ekvivalentnú smrti buniek rodičov s krátkymi telomérami (aj napriek tomu, že potomstvo malo dlhšie teloméry). Vedci zistili aj skutočnosť, že telomeráza zachraňuje bunky v druhej generácii myší, pretože predĺži iba najkratšie teloméry namiesto toho, aby pôsobila na všetky rovnako. Enzým telomeráza pracuje vskutku ekonomicky; predĺži teloméry iba tak, aby zachoval ich funkciu ani o kúsok viac. Podľa Greiderovej by na základe výsledkov výskumu mali bádatelia prehodnotiť spôsob, akým dosiaľ premýšľali o dĺžke telomér.

(kab)