Komárno - Stará pevnosť

Berte to ako chcete, ako symbolický názov alebo skutočný zemepisný názov. Komárno na sútoku Dunaja a Váhu sa priam ponúkalo urobiť z neho na vtedajšie časy nedobytnú pevnosť. Prakticky z dvoch tretín sa o ochranu mesta postarala príroda, bolo treba vybudovať iba ochranné múry, neskôr nazvané Palatínskou líniou.

Starú pevnosť vybudovali až v 16. storočí, aj keď Komárno bolo miestom, najmä na pravej strane Dunaja, kde rímske légie mali svoj tábor. Nová pevnosť vybudovaná v 17. storočí mala zosilniť obranný význam starej pevnosti. Už bola v tvare päťuholníka a ako inak - to všetko bolo kombinované vodnými priekopami. Po prvý raz bolo spomenuté Komárno v roku 1037 za čias kráľa sv. Štefana ako kráľovský majetok. Tak to zostalo až do doby tureckej. Mesto malo búrlivé dejiny, najmä v revolučných rokoch 1848 - 1849. Bojovalo sa „na ostro“ a veliteľ hradu (Klapka Gyorgy, čiže Juraj) odovzdal pevnosť až po záruke, že maďarské obranné vojsko bude mať zaručený slobodný a beztrestný odchod. Rakúšania viedli urputné boje o pevnosť napríklad 26. apríla 1849, 2. júla a 11. júla 1849.

Pevnostný systém bol čiastočne sprístupnený aj v uplynulých dňoch, keď v rámci Komárňanských dní si návštevníci mohli prezrieť časť pevnosti. Podľa Ľudovíta Gráfela komárňanský pevnostný systém bol najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu (bašty) Novej pevnosti nesie nápis: NEC ARTE NEC MARTE (ani ľsťou, ani silou. Rozumej ma nedobyjete).

Škoda, že pevnostný systém Komárna sa nestal a zatiaľ má hmlistú turistickú budúcnosť. No bolo v móde presadzovať do rozvojových plánov, ani kultúrnych, turistické potenciálne atrakcie, ktoré pripomínali rakúsko-uhorské, prípadne uhorské dejiny. Je to však atrakcia, ktorá v budúcnosti určite zohrá svoju úlohu ako jedna z najzaujímavejších turistických pozoruhodností. V rámci komárňanských dní bola možnosť vstupu pre každého záujemcu do Starej pevnosti cez bránu na Elektrárenskej ceste.

Matúš Hrabal