Záhadná netrpezlivosť Kongresu

Deklarovaná podpora Izraela a plány Bieleho domu

Nič netušiaci čitateľ, divák či pozorovateľ mohol zostať zarazený. V čase, keď medzinárodné spoločenstvo trúchli nad vlastnou neschopnosťou zorganizovať medzinárodnú vyšetrovaciu misiu do zmasakrovaného Džanínu na Západnom brehu, lebo ju nepovolil ten, koho činy sa majú vyšetrovať, sa americký Kongres - Snemovňa aj Senát rozhodnú prijať rezolúcie podporujúce Izrael v jeho politike. Prekvapenie je o to väčšie, že v tom istom čase šéf diplomacie C. Powell ohlási pred Kongresom zámer Izraela čo najrýchlejšie dokončiť stiahnutie sa z obsadených miest a zámer Washingtonu zorganizovať mierovú konferenciu ako gesto snahy USA zostať naďalej sponzorom oboch strán. A akoby náhodou izraelský premiér uvedie, že má „najserióznejší plán pre izraelsko-palestínsky mier, aký bol kedy predložený“. Keďže už pred týždňom podľa vlastných slov oznámil zámer cesty do USA, o pláne sa môže diskutovať na mierovej konferencii.

Ťažko sa dá predstaviť lepší sled udalostí. Iba ak ich dopredu nenaplánujete. Senát schválil vlastnú rezolúciu (94:2), poukazujúc na paralely amerického a izraelského boja proti terorizmu a teda opodstatnenosť izraelských zásahov. Autor rezolúcie J. Lieberman doslovne podotkol: „...aby každý videl, že USA neopustia slobodu, demokraciu alebo Izrael.“ Snemovňa bola ešte razantnejšia a počtom 326:21 hlasov vo vlastnej rezolúcii obvinila J. Arafata z podpory terorizmu. Podľa vodcu republikánskej väčšiny R. Armeyho by si mal „Izrael pripojiť k svojmu územiu celý Západný breh Jordánu“.

Postoj Kongresu môže narobiť prezidentovi navonok dosť nepríjemností, aj keď podľa hovorcu Bieleho domu A. Fleischera prezident rešpektuje vlastné prejavy Kongresu. Tie vonkajšie nepríjemnosti môžu prameniť z toho, že Bush už dlhodobejšie hľadá podporu arabského sveta. Po 11. septembri pre útok na Afganistan a v súčasnosti pre Irak. Odhlasovaný názor Kongresu sťaží postavenie Washingtonu ako „nestranného sprostredkovateľa“ (demokratický poslanec Snemovne D. Obey) alebo „vyprovokuje extrémistov a štváčov na oboch stranách“ (republikán D. Rohrabacher). Biely dom pritom o snahe Kongresu vedel vopred, lebo priznal naliehanie na časový posun hlasovania. Je zaujímavé, čo bolo dôvodom nedočkavosti Kongresu v podpore Izraela, no ešte zaujímavejšie je sledovať dozvuky.

V prvom rade ide o Biely dom a medzinárodné spoločenstvo. Faktom je, že na drámu v Džaníne sa rýchlejšie zabudne a zahoja sa aj boľačky z fiaska z misie, ak je pred vami vízia „mieru“ a krotkého pokánia Tel Avivu: „Bush od nás chcel, aby sme odišli z palestínskych miest a my sme z palestínskych miest odišli. Chcel, aby sme zrušili obliehanie Ramalláhu a my sme obliehanie Ramalláhu zrušili. Vo väčšine prípadov sme konštruktívne odpovedali na ich obavy. Nie sme v kolízii - je čas spolu diskutovať o najrôznejších otázkach“. Biely dom nemá opäť prečo pochybovať o snahe Izraela hľadať mier a nemusí ani otáľať s ďalším odkazom J. Arafatovi aby „prijal nové smerovanie“ (C. Powell). Dokonca nie je dôvod nevyhovieť požiadavke Izraela - na základe nešpecifikovateľného „najserióznejšieho“ mierového plánu - dostať mastnejšie finančné benefície z USA na vytvorenie nárazníkového pásma pozdĺž Západného brehu. Ten by síce chránil pred teroristami, keďže by pozostával z elektrického strážneho zariadenia a bezpečnostného oplotenia, ale rozdeľoval by aj palestínske osady (teda neskôr aj štát).

Ešte sú tu aj iné úvahy. Biely dom, resp. prezident a jeho politické body. „Tento týždeň sa objavilo veľa špekulácií, či americkí židia budú viac inklinovať k podpore Busha v prezidentských voľbách v roku 2004. Bush dostal v roku 2000 len 19 % židovských hlasov v súťaži s viceprezidentom Al Gorom, ale podľa názoru jedného prominentného republikána sa v nasledujúcich voľbách predpokladá podpora 35 až 40 percent. To je to, čo potrebujeme, povedal. Jedným z dôvodov zmeny je preto podľa pozorovateľov Bushova podpora Izraela. Niektorí však namietajú, že podpora Bieleho domu Izraelu bude neadekvátna pohybu židovských voličov smerom od podpory demokratického tábora k podpore republikánov,“ napísal minulý piatok izraelský denník Jerusalem Post.

Slávka Blazseková