Hospodársky denník
USD46,644 Sk
EUR42,248 Sk
CHF29,033 Sk
CZK1,376 Sk
  Pondelok  6.Mája 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













METER NIE JE METER

Predseda politickej strany Smer Robert Fico pred niekoľkými dňami vyslovil ostré slová kritiky na zvolený postup privatizácie slovenskej energetiky. Najmä pokiaľ ide o distribučné podniky, ktorých privatizácia je už vo finále. Návrhy privatizačných komisií, ktoré vybrali víťazov tendrov, by mala posúdiť v najbližších dňoch vláda SR. Podľa R. Fica ide o rozpredaj trhu, čo po liberalizácii trhu s elektrickou energiou v SR bude mať negatívne dôsledky na našu ekonomiku. Preto avizuje, že v prípade úspechu vo voľbách bude musieť za tento chybný krok niesť niekto zodpovednosť. Podobný názor na privatizáciu distribučiek má aj exminister hospodárstva a bývalý riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš (v súčasnosti tieňový minister hospodárstva HZDS). Ten na nedávnej konferencii o energetike zdôraznil, že privatizácia rozvodných podnikov mala nasledovať až po privatizácií Slovenských elektrární (SE). Zvolený postup prirovnal k situácii, keď sa domáci majiteľ pivovaru dobrovoľne zbaví svojich pivární. Potom sa nesmie čudovať, že ich noví vlastníci budú v nich čapovať pivo, ktoré už vyrábajú iní. Škoda len, že podobné obavy nezazneli od politikov skôr, veď diskusie o postupe privatizácie elektroenergetiky sa začali prakticky po voľbách. Vtedy vyslovovali obavy z možných dôsledkov len energetici, ktorých hlasy - žiaľ, pre nedostatok politickej podpory rýchlo zanikli a tendre relatívne hladko a rýchlo prebehli. Pripomeňme, že o privatizácii 49 % troch rozvodných energetických podnikov rozhodovali tri komisie. Závery ich rozhodnutia sa dali predpokladať. Strategickým investorom v a. s. Západoslovenská energetika (ZSE) by sa mala stať nemecká spoločnosť E.ON Energie a v a. s. Východoslovenská energetika spoločnosť (VSE) tiež nemecká spoločnosť RWE Plus. V prípade a. s. Stredoslovenská energetika padol návrh komisie o niekoľko dní neskôr. Ako víťaz v ňom figuruje francúzska spoločnosť Electricité de France. Výnosy z privatizácie všetkých troch distribučiek budú zrejme vyššie ako očakávala vláda i privatizační poradcovia. Celkovo strategickí investori zaplatia za získanie troch 49-percentných balíkov ZSE, SSE, VSE vyše 25 mld. Sk. V súvislosti s vyjadreniami kompetentných, že cena tentoraz tvorí až 80 % kritérií jednotlivých troch tendrov, vyznieva trochu paradoxne prehra rakúskej spoločnosti EVN. Tá sa uchádzala v tendri o Západoslovenskú energetiku. V porovnaní s navrhnutým víťazom - spoločnosťou E.ON - ponuka EVN bola vyššia dokonca až o 21 mil. EUR, čiže o necelú miliardu. Iste, E.ON je kapitálovo silnejšia spoločnosť, je najväčším prevádzkovateľom energetických zdrojov v Nemecku atď. Pravdepodobne aj v ďalších hodnotených kritériách bola ponuka E.ON lepšia. Cena by naozaj nemala byť jediným kritériom, ale... Ale prečo potom v prípade privatizácie 49 % akcií Transpetrolu sa pri rozhodnutí o víťazstve ruskej spoločnosti Yukos operovalo najmä cenou v hotovosti? Pritom v boji o Transpetrol zohrávala cena len 60 a nie až 80 rozhodovacích kritérií. Keďže rakúska spoločnosť EVN zaslala vláde SR list, v ktorom vyjadruje nespokojnosť s návrhom privatizačnej komisie, dá sa predpokladať, že pri definitívnom verdikte bude aj medzi členmi vládneho kabinetu na túto tému búrlivá výmena názorov. Pokiaľ však ide o odpoveď na otázku, čo prinesie vstup zahraničných investorov do distribučných spoločností, odpoveď je jednoduchá. Všetci ponúkajú svoje skúseností z otvárania sa trhu s elektrickou energiou. Veď napríklad v Nemecku je trh už otvorený na 100 %. Slovensko je len na začiatku cesty k liberalizácii trhu, viacerým chybám, ktoré sprevádzali tento proces v krajinách EÚ, by sa teda mohlo vyhnúť. No nemožno si zakrývať oči, že spomenuté skúseností chcú investori predovšetkým využiť vo svoj prospech. Stačí sa napríklad pozrieť do Česka, Maďarska, kde už investori vstúpili, ale investície do rozširovania elektrizačných kapacít, modernizácie sietí a pod. zatiaľ nerealizujú. Najskôr chcú, aby sa im prostriedky vložené do privatizácie vrátili. Z toho dôvodu sa dá očakávať ich tlak nielen na zvyšovanie cien elektrickej energie, ale aj na otvorenie sa trhu s elektrinou do zahraničia skôr, ako sa predpokladá. A práve tu je reálne nebezpečenstvo, ktoré by mali zohľadniť podmienky zakotvené do zmlúv medzi štátom a strategickými investormi. Nemožno totiž zabúdať na fakt, že SE sú zaťažené veľkými úvermi a prevádzka viacerých zdrojov si vyžaduje ďalšie veľké investície. Navyše predčasným odstavením Jadrovej elektrárne V-1 a vyčlenením gabčíkovskej vodnej elektrárne prídu SE o najlacnejšiu energiu. Ak zahraniční investori presadia dovoz lacnejšej energie zo zahraničia, môže to mať negatívne dôsledky na SE. A následne - naozaj ako hovorí R. Fico - na ekonomiku celej SR. Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová ešte pred podaním záväzných ponúk na privatizáciu distribučných podnikov zdôraznila, že túto hrozbu si uvedomuje. Preto podľa nej treba, aby sa privatizácia Slovenských elektrární (zastrešujú všetky výrobné zdroje - vodné, tepelné i jadrové elektrárne) čo najskôr rozbehla. V tomto volebnom období sa už nezavŕši. A či budúca vládna garnitúra nezmení názor na privatizáciu SE, je otázne. Hoci aj predstavitelia MH SR viackrát zdôraznili, že rozhodnutie o privatizácii SE zostane až na pleciach budúcej vlády, predsa len určitým kruhom to zrejme nie je po chuti. Svedčí o tom aj skutočnosť, že poradca vlády pre privatizáciu SE navrhuje, aby už súčasný vládny kabinet urobil v celom procese dosť zásadný krok. Konkrétne má odklepnúť návrh, aby sa o spôsobe privatizácie SE rozhodlo až po prijatí a posúdení predbežných ponúk potenciálnych uchádzačov. Až potom by malo dôjsť k zhode, či sa bude privatizovať určený balík akcií SE ako celku alebo jednotlivé zdroje. No práve to je kardinálny problém, ktorý by mali dôkladne posúdiť odborníci. Zbytočné ponáhľanie sa s jeho vyriešením v predvolebnej horúčke môže v konečnom dôsledku nahrať do kariet tým, ktorí vedeli, prečo treba najskôr sprivatizovať distribučné podniky.

Zdena Rabayová

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.