Kde sme a čo chceme (20)

Neoživovať ľavicové špecifiká

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva, BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

A. Bartolomei: Ambície Slovenska v tejto súvislosti vnímam ako realitu. Považujem za prirodzené, že Slovensko bude členom NATO, najmä preto, že je v záujme svetových mocností, aby stredoeurópsky priestor nebol deravý. Je v záujme svetového mieru, aby členom NATO bolo aj Rusko, ktoré sa prejavenou vôľou zo strany prezidenta Putina na nedávnom stretnutí v americkom Texase uchádza o členstvo v NATO. Je potrebné, aby NATO sa stalo svetovou bezpečnostnou stabilizačnou zložkou na širokom základe, a preto je výsostne obojstranne účelné, aby sme boli jeho členmi. Súčasne však odmietam využívanie kandidatúry na členstvo v NATO na predvolebné nálepkovanie tých „správnych“, ktorí nás tam dovedú a tých „nesprávnych“, ktorí nám vstup do NATO prekazia. Uvítal by som zo strany slovenských, ale aj „spriatelených“ zahraničných politikov viac triezvosti a štátnickosti, lebo vstup do NATO nie je cieľom, ale prostriedkom k lepšiemu životu našich ľudí. Preto by všetci bez ohľadu na politickú príslušnosť mali ťahať za jeden slovenský povraz, lebo nie je dôležité, kto nás tam dostane, ale že tam budeme.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

A. Bartolomei: V prvom rade možnosť systematického rozvoja národného hospodárstva, a to najmä z hľadiska prílevu zahraničných investícií. Nutnou podmienkou prílevu investícií je propodnikateľská legislatíva, ktorá nám tu chýba a o ktorej sa už dvanásť rokov iba hovorí, najčastejšie pred voľbami, lebo vtedy je to populárne. Preto považujem za pozitívum vstupu do EÚ, okrem iného, že sa odbúrajú rôzne umelé bariéry brániace slobodnému podnikaniu, lebo vzhľadom na aproximáciu slovenského práva s právom EÚ nebude, aspoň dúfam, možné vymýšľať tzv. slovenské špecifiká ľavicového charakteru, ktoré znemožňujú podnikanie a z podnikateľov, ktorí živia celý štátny sektor, robia nepriateľov ľudu. To bude súčasne jeden z impulzov, ktorý nám umožní byť konkurencieschopní, lebo v prípade priaznivej legislatívy sa o ostatné postará podnikateľský sektor

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. pre vašu pozíciu?

A. Bartolomei: Vzhľadom na to, že sa nám podarilo uviesť na trh niekoľko perspektívnych produktov a že umožňujeme našim klientom on-line obchodovanie na svetových finančných trhoch, čo sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom na našom malom slovenskom trhu, tak musím neskromne konštatovať, že sme urobili prvé kroky po správnej ceste. Avšak, ako každá cesta, aj táto je tŕnistá a dlhá, tak sa snažíme ísť čo najrýchlejšie ďalej s čo najmenšími odreninami…

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ako aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

A. Bartolomei: Za absolútne prioritné považujem vytvorenie žičlivého podnikateľského prostredia. Je to súbor viacerých zmysluplných opatrení, lebo nestačí zmeniť pár zákonov, ale je potrebné vybudovať fungujúci systém, cez odstránenie byrokratických bariér, cez prístup k lacným a dlhým peniazom až po rýchlu a účinnú vymožiteľnosť práva. Je nutné konečne postaviť do čela vlády, resp. za ekonomického vicepremiéra človeka, ktorý vie čo chce a má jasnú systematickú predstavu o rozvoji nášho národného hospodárstva. Čiastkové opatrenia poznačené straníckymi korekciami považujem za cestu do pekla. V tomto štáte chýba systém, preto ho treba zaviesť a najmä treba naučiť úradníkov slúžiť a nie vládnuť. Je nemysliteľné, aby ľudia, ktorí riadia miliardové fabriky, boli šikanovaní úradníkmi, ktorí žijú z ich daní. Bolo by načase, aby sa už podnikatelia zobudili a väčšou mierou prispeli k vytváraniu novej vlády či už z personálneho hľadiska alebo z hľadiska jej vládneho programu, lebo inak sa tu nič nezmení a naďalej si budeme pri vzájomných stretnutiach vylievať srdcia a nadávať na tých zlých byrokratov, ktorí tak tupo s nami mávajú.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

A. Bartolomei: Za veľké pozitívum považujem už samotný vznik republiky, ktorá sa dokázala etablovať na medzinárodnej scéne a uplynulé desaťročie svedčí o jej životaschopnosti. Za veľké mínus považujem našu politickú mizériu, keď sa nepozerá na záujmy štátu, ale na to, ako niekomu niečo prekaziť, aby to on mohol dosiahnuť. Táto politická malosť sa s nami vlečie uplynulé desaťročie. Preto pre ďalšie desaťročie bude potrebné nájsť tak potrebný konsenzus v záujme tohto štátu a pre jeho zachovanie. Nádherným príkladom je nám bývalý „brat“, kde sa dokázali dohodnúť najväčší politickí rivali práve v záujme ich spoločného štátu a výsledok je zrejmý. Tomu hovorím politická vyspelosť. Preto je potrebné prestať s osobnými žabomyšími vojnami a sústrediť sa na rozvoj ekonomiky, a tým aj štátu, lebo len ekonomicky silný štát je schopný stáť v jednom rade s ostatnými európskymi, resp. svetovými štátmi. Za veľké mínus súčasne považujem degradáciu a deformáciu princípu patriotizmu. Na tomto princípe postavili také mocnosti, akými sú USA, Nemecko, Francúzsko, Japonsko a iné, svoju silu, lebo len tam, kde sú hrdí a schopní ľudia, sa darí realizovať akékoľvek plány smerujúce k všeobecnému blahobytu. Preto som smutný, keď vidím našich vyjednávačov, ako ustupujú pri rokovaniach o vstupe do EÚ aj za hranice, za ktoré nemusia. Toto je vysoko demoralizujúce a nikdy to neprispeje k obrode a pozdvihnutiu spoločnosti. V záujme tohto štátu je potrebné konečne zdvihnúť hlavu a uvedomiť si svoju cenu. Ani NATO ani EÚ nemôže byť bez jednotlivých národných štátov. Jednoducho jeden bez druhého neexistuje. Preto nás EÚ, ako aj NATO potrebujú rovnako ako my ich, tak sa konečne prestaňme hrať na chudáčikov a začnime jednať ako rovný s rovným. Potom nás tak aj budú brať a trápne otázky, či nás pozvú alebo nie, prestanú mať opodstatnenie. Jednoducho, keď príde čas, tak tam budeme a keď nie, tak to nebol ich záujem od začiatku a ostatné je len dymová clona. Vo svojom živote sa riadim heslom „Nie je dôvod byť druhý!“. Myslím, že toto heslo by mohli mať na pamäti aj naši reprezentanti, nech sú už na akomkoľvek poste. Každý nás má za takých, akí sa mu ukazujeme…