Útok na zdravie

Peter Kasalovský

V piatok TV Markíza ponúkla verejnosti také mäsko, ktoré nemôžem stráviť. Člen vládneho kabinetu a prominentný člen SDKÚ sa vraj vyjadril, že by zobral úplatok, „aby pacient nestratil vieru v uzdravenie“. Pripomínam aj na tomto mieste tento názor, ktorý dokumentuje, akú máme demokraciu a v jej rámci takmer či bezmála až bezbrehú slobodu prejavu.

Zdravotné problémy sa mi pominú, keď sa TV Markíza ospravedlní nielen verejnosti, ale aj konkrétnemu potentátovi za to, že predmetný citát bol vymyslený. Keď sa tak nestane, budem rezignovať na svoju pracovnú pozíciu a v záujme svojho zdravia sa hneď oddám psychiatrom. Keďže vylučujem, že takýto názor by mohol „vyrobiť“ MUDr. Roman Kováč.

Chcem veriť, že predmetný výrok je lžou a nie výplodom mojej fantázie. Od piatka mám vskutku problém, či mi nepracuje príliš bujne. Možno preto, že štátna tlačová agentúra uviedla práve v piatok, tak ako kedysi, pri členovi vlády - vicepremiérovi pre ekonomiku aj jeho stranícku funkciu. V súvislosti s problémovým vnímaním korupcie občanmi.

Vicepremiér I. Mikloš a tiež člen výkonného výboru SDKÚ vyhlásil, že „oblasti zdravotníctva, školstva, súdnictva a polície ostávajú problémové z hľadiska vnímania korupcie občanmi“. Podľa tlačovej agentúry dodal, že to možno chápať aj ako jeho kritiku za nedostatočné reformy v predmetných rezortoch. Pokúsil som sa dešifrovať to, čo chcel vyjaviť svetu.

Je korupcia v uvedených rezortoch problémom alebo sú tieto rezorty problémové len „z hľadiska vnímania korupcie občanmi“?! Aké sú to tie nedostatočné reformy?! Ide len o vnímanie korupcie občanmi podľa prieskumov verejnej mienky alebo o realitu?! Jestvuje či nie, a keď áno, tak ako sa prejavila konkrétne?! Či bola dokázaná a potrestaná súdom...?

Mám či nemám problém so sebou samým. Prečo meditujem nad slovami a nimi vyjadrenými názormi, keď „celková miera korupcie vo verejnosti za posledné tri roky klesla približne o osem percent“. Prečo neveriť vicepremiérovi I. Miklošovi, že „najvýraznejší pokles z hľadiska vnímania korupcie občanmi sa podaril v oblasti privatizácie, činnosti bánk a podnikov“.

Bude to tak, že sú to novinári, ktorí vyrábajú mienku, že korupcia jestvuje. Je to od nich nezodpovedné, keďže sa môžu oprieť iba o prieskumy verejnej mienky a „JPP“, v horšom prípade o ojedinelé skraty či osobné zlyhania nejakých politikov z opozície alebo prokurátorov či policajtov, ktoré sú však z hľadiska ich počtu a dôsledkov viac-menej nevýznamné.

Nemá to ľahké vicepremiér pre ekonomiku I. Mikloš, ktorý zodpovedá vo vládnom kabinete aj za boj s korupciou. Je mu jasné, aké sú dôležité tie kroky v záujme predchádzaniu korupcii. Napríklad zvýšenie transparentnosti pri verejnom obstarávaní, ochrana informátorov o nečestných praktikách nadriadených a reformy zdravotníctva, školstva a sociálneho systému.

V závere svojho štvorročného mandátu I. Mikloš vyjavuje aj to, čo už dávno chcel presadiť: právnu reguláciu lobingu a kontrolu hospodárenia s majetkom štátnych podnikov. Azda sa mu to podarí, pričom darom z najštedrejších pre budúce generácie a vôbec pre štátny rozpočet by bola retroaktívnosť takýchto právnych noriem a v rámci nich aj sankčné dôsledky.

To naše Slovensko je krajinou, v ktorej čoraz častejšie dochádza k ohrozeniu duševného zdravia demokraciou takpovediac bez mantinelov. Čo je a čo nie je pravdou, to je tá zdraviu jednoznačne škodlivá otázka. Keď na ňu hľadáte odpoveď, tak sa môžete poľahky zblázniť. Aj preto, že neviete, či ste v minulosti dávnej, v súčasnosti alebo je už nový deň.

Je to trápne, keď taký vicepremiér pre ekonomiku I. Mikloš musí zásadne nesúhlasiť s názormi, že ekonomická situácia nie je lepšia ako pred rokmi. Dokonca na pravé poludnie vo sviatok v nedeľu musí opakovať divákom relácie Na telo TV Markíza všeobecne známy fakt, že stav slovenskej ekonomiky, resp. jej kondícia je zásadne lepšia ako v 1998. roku.

Niesť politickú zodpovednosť, to nie je nič radostné. Väčšine totiž nechce dôjsť, kam až sme sa dostali s tou našou ekonomikou, ako slobodne sa môže správať a žiť si. Jej vyrývačná kritickosť a vytrvalá nespokojnosť je nemiestna. Bude mať za následok zriadenie nejakej všeobčianskej večernej univerzity, ktorá im dajako pomôže k pochopeniu reality.

Už je načase prijímať názory politikov bez reptania a vôbec neklásť otázky. Je to tak, ako povedali a bodka. Keď nie, dáte prácu psychiatrom, a možno si pomôžete k novej kvalite duševného zdravia, keď im ponúknete úplatok a na základe ich reakcie pocítite, aké sú vaše šance vyzdravieť. Až kam môžete dospieť, keď budete brať vážne „mediálne produkty“.

Peter Kasalovský