Kde sme a čo chceme (21)

Čo vidia zahraniční investori

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ján Badžgoň, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Castor & Pollux, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Badžgoň: Rok 2002 je pre Slovenskú republiku významným z viacerých hľadísk. Najbližšie smerovanie krajiny bude predurčené nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, pričom si treba uvedomiť, že toto hlasovanie je zároveň aj hlasovaním o prijatí Slovenska do NATO a Európskej únie. Zahraničie stále pozornejšie sleduje vývoj na politickej scéne a hlavne pozorne sleduje vplyv HZDS a postoj bývalého predsedu vlády k týmto zásadným otázkam. Agentúru REUTERS nedávno citoval istý denník, ktorý výslovne uviedol, že líder HZDS Vladimír Mečiar môže byť prekážkou pre vstup SR do NATO v prípade, že sa on alebo jeho strana vráti po septembrových parlamentných voľbách k moci. Existujú signály, že jeho návrat by znemožnil SR vstup do aliancie, keďže nie sú signály o zmene politiky HZDS. V pripravovanej volebnej kampani si jednotlivé politické strany musia jednoznačne stanoviť priority svojich ambícií pre občanov, tieto voľby rozhodnú o tom, či vstúpime do NATO a kedy. Či bude Slovensko pozvané už v tomto roku alebo sa pozvanie odloží.

Slovensko dnes nie je schopné samostatnej obrany pri agresii, organizovanom medzinárodnom zločine, informačnom terorizme ani veľkých priemyselných haváriách. Aj keď väčšina hrozieb nemá čisto vojenský charakter, mnohé z nich nie sú zvládnuteľné dostupnými tradičnými formami obrany. Vstup Slovenska do NATO predstavuje najlepšie bezpečnostné záruky, ide o efektívne riešenie, ktoré zároveň zohľadňuje geopolitické postavenie krajiny a možnosti ekonomiky. Malá stredoeurópska krajina musí v 21. storočí uvažovať o aktívnom zapojení do rozličných foriem medzinárodnej spolupráce a systému kolektívnej bezpečnosti. Aj keď sa predstavitelia Európskej komisie bránia podmieňovania prijatia do únie bez prijatia do aliancie, ide o dva analogické procesy. Obe organizácie sú postavené na obdobných princípoch. Ja osobne som presvedčený, že slobodné parlamentné voľby prinesú želaný výsledok pre dobro občanov krajiny a prijaté politické kritériá prípadnou zmenou politickej scény na Slovensku nebude možné zo dňa na deň negovať. V súčasnosti je naša krajina v oblasti napĺňania vojenských a obranných kritérií na poprednom mieste medzi kandidátskymi krajinami. Podľa ministerstva obrany nie sú pochybnosti o získaní pozvánky na jesennom pražskom summite. Armáda SR zaznamenala za posledné obdobie výrazný pokrok. Reálnosť koncepcie vývoja bola ocenená aj zástupcami 19 členských krajín NATO. Teda je reály predpoklad, že súčasný stav armády a prijaté úlohy rozvoja ozbrojených síl do roku 2010 neohrozia prijatie do NATO. Je dôležité pokračovať vo všetkom pozitívnom, čo sa od roku 1998 urobilo.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Badžgoň: Naše smerovanie do európskych štruktúr je už v súčasnosti ovplyvňované vnútornou politickou situáciou a blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Rozpoltenosť koaličných partnerov a následný zánik dohody o spolupráci politických subjektov pre ďalšie volebné obdobie odráža aj celkovú rozladenosť občianskej spoločnosti. Slovenskí politici sa prioritne orientujú na plynulé uzatváranie jednotlivých kapitol s EÚ, externé prostredie reaguje priaznivo na obraz Slovenska, avšak treba si uvedomiť, že náš vstup do únie musí zaručovať stabilitu, medzinárodné postavenie a bezpečnosť krajiny. Z tohto hľadiska je vstup do únie úloha náročnejšia ako iba uzatváranie prístupových kapitol. Treba zobrať do úvahy aj moment zásadných zmien podstatného skultúrnenia politického, spoločenského, sociálneho a trhového prostredia, ako aj obnovu morálky v spoločnosti ako celku.

Uzavretie prístupových rokovaní do konca roka je veľmi pravdepodobné. Tým sa naplní úsilie zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 už ako členská krajina. Tomu musí na úrovni domácej administratívy nevyhnutne predchádzať energická príprava v oblasti administratívy a súdnictva. EÚ zatiaľ nie je homogénnym celkom, má svoje vnútorné problémy na riešenie tak, aby sa toto územie stalo jednotným, najrýchlejšie sa rozvíjajúcim územím sveta. Na tento cieľ slúži hospodársky a kultúrny potenciál zúčastnených krajín. Na naplnenie uvedenej myšlienky môže Slovensko prispieť využitím ľudského potenciálu. Avšak z môjho hľadiska je chybou nezačleňovanie nastupujúcej vzdelanej generácie do vhodných pracovných pozícií a takou istou chybou je neadekvátny systém odmeňovania. Rizikom je aj neuskutočňovanie ráznej inštitucionálnej reformy, výkonu práva, zakrývanie rozbujnenej korupcie, zneužívanie ekonomickej sily a nevýkonná správa štátu. S tým súvisí celý komplex problémov týkajúcich sa vymožiteľnosti práva, riadneho - a hlavne - nekompromisne neovplyvniteľného súdnictva. Ako som už spomenul, zvýšenie kultúrneho povedomia jednotlivcov a spoločnosti ako celku zohrá dôležitú úlohu v prijímacom procese do únie. Tu by som považoval za potrebné, hoci aj v takom krátkom období, klásť omnoho väčší dôraz na podporu a rozvoj slobodného myslenia, vzdelania, kultúry, rozvoj demokratickej spoločnosti, posilnenie občianskej spoločnosti a multikultúrnej výchovy. Hoci počas najbližšieho obdobia budú prerokovávané najťažšie kapitoly, po ich uzavretí budeme patriť ku kandidátom prvej skupiny na vstup do EÚ. Tento termín rozširovania je jedinečnou šancou pre Slovensko, a teda si musíme uvedomiť, že nastúpený trend blížiace sa voľby nesmú ohroziť, ani povolební politickí predstavitelia sa v záujme občanov nesmú od nastúpenej cesty odkloniť.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Badžgoň: Rok 2002 by som pre naše zoskupenie charakterizoval ako rok hodnotiaci, pretože v tomto roku si pripomenieme vznik jeho prvej spoločnosti. Od roku 1992 sme prešli mnohými zmenami, pokiaľ sa jednoznačne vykryštalizoval nastúpený vzostupný trend fungovania našej skupiny. Zvýšili sme odbornosť našich kolegov, rozšírili podnikateľské aktivity, ako aj okruh spolupracujúcich firiem. Výsledkom našej práce je okrem iného aj registrácia našich spoločností v medzinárodných inštitúciách a organizáciách ako napríklad: Európska obchodná komora, Medzinárodná obchodná komora, Svetový potravinársky program a Svetová poľnohospodárska organizácia. Niektoré naše špecializované firmy pracujú na zahraničných finančných trhoch, iné sú registrované medzi konzultačnými spoločnosťami 15 krajín sveta a za celé zoskupenie môžem hrdo konštatovať, že vyše 80 % kontraktov uzatvárame so zahraničnými spoločnosťami. Postupným získavaním pracovných skúseností sa čiastočne zmenila aj orientácia jednotlivých firiem zoskupenia, pričom dnes sa výrazne orientujeme na komplexnú poradenskú činnosť. Naši pracovníci problém klienta odborne vyhodnotia, navrhnú najefektívnejšie riešenie a v prípade záujmu klienta sa aktívne zúčastňujú aj na realizácii projektu. Zúčastňujeme sa riadenia projektov z oblasti obchodu, marketingu, pomáhame vstupu zahraničných investorov na Slovensko, riešeniu priemyselných parkov a reštrukturalizácii vybraných priemyselných podnikov. Našou doménou je vyhľadávanie financovania a kofinancovania jednotlivých projektov.

Uplynulý rok 2001 znamenal pre nás dva míľniky: začali sme vytvárať finančné zoskupenie orientované na svetové trhy, správcovské spoločnosti a penzijné fondy, ktoré postupne nadviazalo spoluprácu s najväčšími finančnými svetovými zoskupeniami. Zároveň tento rok znamenal vyvrcholenie profesionalizácie zoskupenia a jeho pretvorenie do spoločnosti s holdingovou štruktúrou a uvedenie nového loga skupiny.

Rok 2002 so sebou prinesie 10. výročie založenia prvej firmy skupiny Castor & Pollux, a. s. Za obdobie svojej existencie si naše spoločnosti, ktoré zamestnávajú do 300 kmeňových a okolo 400 externých pracovníkov, získali pevné postavenie na slovenskom trhu. S odhodlaním očakávame výzvy našich partnerov, ktoré nás opäť posunú vpred. Chceme sa riadiť heslom: „Životnou silou v podnikaní je túžba slúžiť. Podnikanie je veda o službách. Najviac prosperuje ten, kto slúži najlepšie.“

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Badžgoň: Úsilie Slovenska o priradenie k vyspelým členským krajinám Európy je najnáročnejšia a súčasne aj najnádejnejšia zmena, ktorá vedie k prosperujúcemu hospodárstvu a lepšej životnej úrovni. Tomuto predchádzalo mnohoročné úsilie o vstup do „klubu bohatých“, do OECD. Súčasný nastúpený trend je zrejmý, avšak je potrebné pokračovať v hospodárskych reformách, ktoré na záver privedú našu krajinu k fungujúcej trhovej ekonomike. V oblasti reforiem, ich prijímaní a hlavne dôslednom napĺňaní vidím niekoľko rezerv. Ide o citlivé otázky poľnohospodárskeho komplexu, riešenie reštrukturalizácie priemyslu (spojené s prepúšťaním, zvyšovaním nezamestnanosti a ďalšími sociologickými problémami) a v neposlednom rade aj nedostatočný prístup k otázke nastupujúcich monopolov. Tendencia zneužívania svojho postavenia v období nedostatočnej konkurencie a liberalizovaných cien je zrejmá pre niektoré podnikateľské subjekty, a preto tu by mali nastúpiť účinné nástroje vládnej moci, ktoré stanovia jednoznačné pravidlá v rámci podmienok trhovej ekonomiky.

Problémom presadzovania akýchkoľvek reforiem je ich nepopularita aj náročnosť politickej vôle pri ich presadzovaní. Pri ich tvorbe je dôležitý taký výber nástrojov, aby reformy priniesli hneď od začiatku viditeľný pokrok. Napriek úspešne dokončenej reštrukturalizácii časti priemyslu stále zostávajú neriešené mimoriadne citlivé oblasti zdravotníctva, školstva, dôchodkového systému. Pokrok nie je dostatočne hmatateľný pri posilňovaní praktického fungovania štátnej správy. Politizácia, protekcionizmus a nedostatočná zodpovednosť stále patria k znakom slovenskej verejnej správy. Na posilnenie a rozmach domácej podnikateľskej bázy je potrebná transparentnosť pravidiel platných pre všetkých účastníkov života a dodržiavanie prijatej disciplíny. Pokiaľ bude reforma štátnej správy odďaľovaná a prijímané riešenia nedostatočné, môže dôjsť k závažným prekážkam pri prijímaní Slovenska do EÚ. Istým pozitívom môže byť aj prijatý zákon boja proti korupcii a implementácia programu do praxe. Dlhy procesu transformácie sú viditeľné hlavne v rozmnoženej korupcii a netransparentnosti, ktoré sa aj napriek uvedenému programu nezmenšujú. Zdĺhavosť legislatívneho procesu a frekvencia prijímaných zmien zákonov, noviel a vyhlášok svedčí o neodbornej príprave tvorby zákonov. Rezervy vidím aj v ignorovaní potreby kontroly nebankových subjektov a prípadne aj dohľadu nad inými finančnými skupinami. Nedávne udalosti okolo krachu takýchto zoskupení a postoj, ktorý príslušné inštitúcie zastávajú, navodzujú atmosféru nedôvery, až po podozrenie na prepojenie finančných skupín na politické strany. Vágny prístup k riešeniu podstaty problému, včasné nezablokovanie ich majetku na zabezpečenie dostatku prostriedkov na odškodnenie klientov túto náladu iba podporuje.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Badžgoň: Pri zaspomínaní si na obdobie vzniku samostatnej Slovenskej republiky si uvedomujem, že v porevolučnom období a začiatkom 90. rokov stála slovenská aj česká spoločnosť pred otázkou riešenia vzájomného postavenia oboch republík. Pritom od začiatku sa objavovali v podstate dve rozličné koncepcie a dve rozličné odpovede: českí politici viac presadzovali centralisticky poňatú federáciu a slovenskí zasa silné národné republiky. S tým súviseli aj všeobecné nálady verejnosti. Tej českej v podstate vyhovoval spoločný štát, na dôvažok zastrešený silnou federáciou, kým slovenská spoločnosť viac preferovala samostatnú republiku. Odlišnosť jednotlivých koncepcií a snaha o udržanie vzájomne najvýhodnejších hospodársko-spoločenských vzťahov nakoniec viedli k zmluvnému rozdeleniu federácie a vzniku samostatných republík 1. januára 1993. Vtedy sa po prvý raz začlenila Slovenská republika do medzinárodných hospodárskych štruktúr ako suverénny štát. Pri porovnávaní pozície s ostatnými transformujúcimi sa krajinami si hneď uvedomíme rozdielne východiská. V našom prípade išlo o administratívne rozdelenie federácie tým najmiernejším spôsobom, neprišlo k žiadnym vojnovým konfliktom, k žiadnemu osočovaniu na medzinárodnej scéne. Okrem bývalej federatívnej Juhoslávie, ostatné transformujúce sa krajiny nastupovali tento vývoj z jedného štátu. Čiže množstvo nám známych problémov, ktoré mimoriadne zaťažili ekonomiku krajiny, ani nespoznali. Porovnávajúc situáciu s okolitými krajinami musím konštatovať, že politický vývoj na slovenskej scéne, nedospelosť a nedostatočná profesionálna vyzretosť našej reprezentácie zabránili rovnako včasnému a „štedrému“ prísunu podporných programov zo zahraničia, grantov silných ekonomík, ale aj priamych zahraničných investícií. Hodnotenie krajiny z dlhodobého hľadiska nedosahuje výhodné preferencie a Slovensko je stále zaraďované medzi investične rizikové krajiny. Treba len veriť, že občianska spoločnosť sa z tohto vývoja poučila a vládni predstavitelia, ktorí vzídu z nadchádzajúcich volieb, budú dôstojnou reprezentáciou krajiny aj zo stránky profesionálnej. Dúfam, že postupné začleňovanie do medzinárodných štruktúr vlastným menom Slovenskej republiky nám umožní nadobúdať práva, povinnosti a niesť zodpovednosť ako ktorémukoľvek inému suverénnemu štátu hospodársky vyspelého sveta.