Nemôžeme stále zatvárať oči

Komentuje Zdena Rabayová

V programe nadchádzajúcej schôdze NR SR sú do prvého čítania zaradené aj dva návrhy zákonov, ktoré pomôžu v praxi presadzovať heslo - čo je ekonomické, je aj ekologické a naopak. Konkrétne ide o návrh zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu a o návrh zákona o environmentálnom označovaní výrobkov. Obe navrhované právne normy vychádzajú z nariadení EÚ. Na rozdiel od predpisov založených na príkazoch, zákazoch, kontrole a sankcionovaní však presadzujú dobrovoľné systémy. To znamená, že idú nad rámec povinností a presadzujú aktívny prístup subjektov k ochrane životného prostredia. K systému EMAS sa budú môcť prihlásiť nielen priemyselné podniky, ale každý podnikateľ, neziskové organizácie či dokonca orgány štátnej správy. Organizácia, ktorá sa chce doň začleniť, bude musieť urobiť úvodné zhodnotenie vplyvov svojich činností na životné prostredie, zaviesť systém environmentálneho manažérstva, zabezpečiť interný environmentálny audit, vypracovať vyhlásenie firmy a podobne. Na záver by mala organizácia nechať preskúmať svoje kroky akreditovaným overovateľom. Kto nimi môže byť, určí tiež zákon.

Ak organizácia splní podmienky, ministerstvo životného prostredia ju zapíše do registra a vydá osvedčenie o zavedení systému. Hoci návrh zákona o EMAS je ešte len pred schválením, treba pripomenúť, že samotné certifikáty o zavedení environmentálnych manažérskych systémov podľa noriem radu ISO 14 000 už vlastnia desiatky slovenských firiem (EMAS znamená už len rozšírenie niektorých úloh). Medzi prvých „pionierov“ patril Slovnaft Bratislava, VSŽ Košice a ďalší. Aj keď išlo o iniciatívu navyše, ktorá im zlepšila ekologický imidž, predsa len vo výraznej miere posilnila aj ich konkurencieschopnosť. Veď vo vyspelých krajinách sveta sa pri presadzovaní na trhu čoraz viac zohľadňuje aj environmentálny aspekt. Pokiaľ ide o druhý návrh do NR SR predloženého zákona, ten zasa predstavuje výrazný posun dopredu v podpore environmentálneho značenia výrobkov (EVV), ktorý vytvára inštitucionálny rámec aj na uplatňovanie systému EÚ pre EVV. Hoci oceňovanie výrobkov environmentálnymi značkami má vo svete dlhoročnú tradíciu, na Slovensku Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov vláda SR vyhlásila až v roku 1996. Jeho cieľom je ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa na trhu tak, aby uprednostňoval tie výrobky, ktorých výroba je v súlade s myšlienkami trvalo udržateľného života. No takmer po šiestich rokoch od vyhlásenia národného programu získalo ekoznačku len 18 výrobkov. Medzi príčiny nezáujmu podnikov patrila okrem zvýšenia nákladov nedostatočná propagácia značky a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona jasne stanovuje pravidlá hry nielen pokiaľ ide o podmienky udelenia značky, jej používanie či zvýšenie informovanosti obyvateľov, je reálny predpoklad, že význam značky konečne pochopia i spotrebitelia. Štátom garantovanú informáciu o vplyve výrobkov dennej spotreby na životné prostredie by teda mali zohľadniť pri svojich nákupoch.