Ako sa dostať na domáci trh

Za vstupné poplatky požadovať adekvátne protislužby

Medzi obchodníkmi a výrobcami je dnes vojna, takto tvrdo ohodnotil súčasné vzťahy, ktoré má na svedomí návrh zákona o obchodných reťazcoch Ing. Ján Király, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Frucony Košice. Zväz obchodu SR, ktorý zákon pred viac ako tromi rokmi inicioval, je jednoznačne proti navrhovanému zneniu. „Slovenským potravinárom sa ťažko darí dostať výrobky na pulty obchodov,“ povedal nám J. Király. „Nejde len o tzv. zalistovacie poplatky. S tými sme sa už zmierili.“ Podľa neho sa presadí len ten, kto je silný zo stránky kapitálovej, sortimentnej a kvality. Na priamu otázku Hd, či by bolo možné dosiahnuť takúto silu, a tým aj lepšiu vyjednávaciu pozíciu spojením výrobcov do odbytovej aliancie, odpovedal, že je to ťažké, pretože „v prvom rade sme konkurenti a takéto vzťahy u nás nemajú tradíciu“. Naši výrobcovia upozorňujú hlavne na výhodu svojich zahraničných konkurentov, ktorým ich štáty pomáhajú rôznymi priamymi aj nepriamymi dotáciami. „To, že im konkurujeme aj cenami, je často na úkor našich profitov, od ktorých sa má odvíjať spokojnosť našich zamestnancov, zvyšovanie platov, investičný rozvoj atď.,“ dodal. Konateľka Tvrdošínskej mliekarne Anna Karetková sa vyjadruje jednoznačne: „Potrebujeme uzákoniť, aby sa predávalo aspoň 70 % domácich výrobkov. Naše výrobky sú konkurencieschopné, robíme ich z prírodného zdravého mlieka a ich kvalita je porovnateľná, možno i lepšia ako zahraničných výrobkov. Veď sa len pozrite, ide Deň mlieka a v Tescu sa predávajú nemecké výrobky!“ Súhlasí s ňou aj Ing. Jozef Hurný, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Humenskej mliekarne. Myslí si, že sme trochu príliš otvorili dvere trhu dovážaným potravinám. „Naše mliečne výrobky sú minimálne na úrovni západoeurópskych, ba aj kvalitnejšie, lebo pridávame menej konzervačných látok, čo je zdravšie.“ Poukazuje na inváziu nemeckých syrov v hypermarketoch, pričom, ako tvrdí, slovenské mliekarne produkujú širokú škálu kvalitných syrov. „Potrebujeme nejaké obranné embargo,“ hovorí. „Zákon by mal určiť jednoznačné pravidlá hry - za akých podmienok a koľko môže byť tovaru dovezeného zo zahraničia,“ nástojí. Dodáva, že každá firma, ktorá je dodávateľom obchodného reťazca, za to zaplatila ťažké peniaze. „Pre obchodné reťazce je zaujímavé mať čo najviac dodávateľov,“ vysvetľuje. „Každý jeden zaplatí, ale nie je dohodnuté, koľko tovaru majú dodať.“ Súhlasí aj so vstupnými, tzv. zalistovacími poplatkami, malo by však byť jasné, čo za ne obchodný reťazce dodávateľovi poskytne. Napríklad, že jeho tovar bude vždy na pulte. Za rovnako dôležité považuje určiť maximálne lehoty splatnosti. „Jednoznačne by sa mala regulovať aj výstavba obchodných systémov a reťazcov,“ tvrdí J. Hurný. Je toho názoru, že snahy o spojenie výrobcov v záujme silnejšej vyjednávacej pozície tu už boli, ale vzhľadom na nejednotnosť, roztrieštenosť trhu, veľký počet výrobcov to nefungovalo. K väčšej kooperácii a vytvoreniu akejsi obrannej bariéry dôjde podľa jeho mienky až po tom, čo sa situácia v potravinárskom priemysle „vykryštalizuje“. Subjekty, ktoré prežijú, budú vraj vedieť odolávať. „Ale odolávalo by sa im lepšie s podporou štátu,“ dodáva. Podľa Branislava Belanského, obchodného riaditeľa Tamilk Trnava, je chybou, že „reťazce nás tlačia do nekorektných vzťahov navzájom. Majú požiadavky, ale ústupky z ich strany sú minimálne. Majú príliš voľnú ruku a zákon by im mal vymedziť odkiaľ pokiaľ.“ To by potom zaručilo väčšiu viditeľnosť slovenských výrobkov na pultoch. „V každom prípade som za vytvorenie aliancií výrobcov, aby sme získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu,“ vyjadril sa jednoznačne a dodal: „Malo sa to riešiť už dávnejšie. Teraz, po vstupe zahraničného kapitálu do fabrík, je to ťažké.“

Je iste prinajmenej zvláštne, ak sa výrobcovia potravín cítia odstrkovaní na domácom teritóriu - čo je dnešný stav. Ako to však napraviť tak, aby šlo len o jasné pravidlá, o vymedzenie koridoru, v ktorom sa „hráči“ môžu pohybovať a nie o zasahovanie do trhových vzťahov?

Zuzana Krútka