Kde sú sľubované úvery bánk?

Historicky úspešný rok, napriek tomu nezískali dôveru finančných domov

Prešovský výrobca kuželíkových ložísk, ZVL auto Prešov, dosiahol v minulom roku celkové výkony 500 mil. Sk. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Ing. Miloslava Vysokého to bol z ekonomickej stránky veľmi zaujímavý rok. Firma dosiahla jeden z najlepších výsledkov v histórii spoločnosti. Aj keď, samozrejme, nie sú ideálne. Tržby z predaja vlastných výrobkov dosiahli v minulom roku, rovnako ako v roku 2000, 407 mil. Sk. Vtedy zaznamenali 25-percentný nárast oproti roku 1999. Objem celkovej výroby tovaru dosiahol 420 mil. Sk, v roku 2000 to bolo 388 mil. Sk. Zatiaľ sa rovnako úspešne vyvíja i rok 2002. Tržby za prvý kvartál predstavujú 103,9 mil. Sk oproti 104,3 mil. Sk v minulom roku. Priemerná mzda sa v roku 2001 zvýšila takmer o 1000 Sk na 10 476 Sk. Počet zamestnancov zostal na úrovni roku 2001. V materskej spoločnosti ZVL auto pracuje 530 zamestnancov, v rámci skupiny ZVL v areáli podniku je to 590 pracovníkov. Výroba tovaru pozitívne ovplyvnila ekonomiku a zároveň umožnila rovnomerný predaj, pretože sa podniku podarilo vybudovať štruktúru zásob. Spoločnosť všetku svoju produkciu exportuje. Najväčšia časť, 27 %, smeruje do Talianska, Nemecka a do ČR vyvážajú po 20 % produkcie, 12 % do USA a zvyšok exportu je roztrúsený. Prešovské ložiská sú aplikované predovšetkým v poľnohospodárskych a stavebných strojoch, ale i v automobilovom priemysle. Medzi odberateľov patrí John Deere, výrobca traktorového priemyslu číslo jeden, taliansky výrobca poľnohospodárskej techniky Landini, stavebných strojov Caterpillar, osobných automobilov Volkswagen a General Motors. „V obchodnej činnosti sa potvrdili naše predpoklady, že

zákazníci si zvykli

na našu značku a dodržali plánované objednávky,“ hodnotí M. Vysoký. Ako konštatuje, konsolidovali aj finančnú situáciu podniku. Spoločnosť pracuje bez prevádzkového úveru. V súčasnosti však firma rieši problém, ktorý výrazne ovplyvňuje jej fungovanie: „Pri privatizácii sme do podniku prevzali určitý objem záväzkov z predchádzajúcich ťažkých krízových rokov. Ten sme riešili úverom v roku 1996 vo výške 110 mil. Sk a splatnosťou päť rokov. Plánovali sme ho reštrukturalizovať v septembri 2001. Dovtedy firma na úrokoch zaplatila 72 mil. Sk a v auguste splatila 44 mil. Sk istiny. Zostáva splatiť ešte 66 mil. Sk s nezmeneným 13,5-percentným úrokom. Tieto finančné prostriedky sa nám doteraz nepodarilo reštrukturalizovať,“ vysvetľuje M. Vysoký. Ako zdôrazňuje, „narazili sme na vážny problém a vnímame ho ako zlú regionálnu politiku tohto štátu. Pred dvoma týždňami sa prezentovala oficiálna štatistika, že 80 % všetkých zahraničných investícií vrátane podporných programov končí v Bratislave. Cudzie zdroje - je jedno o aké zdroje ide - úver, dotácia, príspevok z nejakého programu, nedôjdu na regióny. Aj v komerčných bankách sa o úveroch pre Prešov či Humenné rozhoduje v ústredí, pritom všetky ústredia sú situované v Bratislave. Myslím, že na tomto systéme nám

zhorel projekt

reštrukturalizácie týchto dlhodobých finančných záväzkov. Firma, ktorá počas piatich rokov zaplatila na úrokoch 72 mil. Sk na korunu presne, by vari mohla byť dôveryhodnou firmou, aby sa mohla uchádzať o úver na ďalších päť rokov. Nám sa to nepodarilo. Keď sme získavali úver v roku 1996, bola situácia kritická, pretože naše úvery dosahovali dvojnásobnú výšku. Za päť rokov sme polovicu splatili. Dnes sme hodnotení ako rizikoví, napriek tomu, že situácia je o 100 % lepšia. Už v roku 1996 sme jasne signalizovali, že celý objem tohto úveru nie sme schopní vrátiť za päť rokov. Bola nepísaná dohoda, že ak sa budeme správať korektne, teda budeme splácať úroky, čo sme aj splácali a ani raz sme neskĺzli, celý objem sme vrátili, napriek tomu nedošlo k dohode o reštrukturalizácii. Zápasíme s problémom predĺženia alebo nájdenia nového

úverového zdroja

zhruba na obdobie päť rokov, kde reálne vidíme návratnosť.“ Podľa generálneho riaditeľa vyriešia: „Ak ho nevyriešime na Slovensku, obrátime sa na talianskeho spoločníka. Náš partner neinvestoval na Slovensku preto, aby mal s podnikom problémy. Problém vyriešime na úkor vlastných zdrojov, ktoré sme chceli použiť na investičný rozvoj.“ ZVL auto má už dlhší čas pripravenú štúdiu na prepojenie dvoch hál. Firma tak chce sústrediť výrobu na jedno miesto, a tým znížiť vysoké prevádzkové náklady na súčasný veľký areál. Nová hala si však vyžaduje rozsiahlejšie investície. Je to však projekt, ktorý pomôže spoločnosti zvýšiť konkurencieschopnosť na svetových trhoch, budú môcť uskutočniť až to umožní finančná situácia.

Generálny riaditeľ ZVL auto Prešov tvrdí: „Ťažko pochopiť situáciu v ZVL auto, ak kompetentní ľudia, ktorí o podniku rozhodujú, podnik nepoznajú a nikdy ho nevideli. Nevedia, čo je to výroba ložísk, nevedia, čo je potrebné na výrobu, že je to veľmi precízna výroba, ktorá má renomovaných zákazníkov. My na Slovensku nepredávame nič. Musíme sa uchádzať o náročné svetové trhy, kde zápasíme s topkonkurenciou, ako je Timken, SKF či FAG. Našimi odberateľmi sú topklienti, ktorí by sa nezaoberali firmou lokálneho významu. Firma musí mať obchodné meno, známku a tradíciu. ZVL má 42-ročnú tradíciu vo výrobe, ale slovenské banky to zrejme nevedia,“ uzavrel Ing. Miloslav Vysoký.

Veronika Fitzeková