Zdobí ich Zlatý dukát kráľa

Kvalitu piva môžu veľmi pokaziť lajdácki výčapníci

Topvar, ktorému hovoria aj stálica na trhu piva, lebo najväčší slovenský pivovar bez zahraničnej kapitálovej účasti od roku 1990 stále zvyšuje výrobu a predaj. Priemerný medziročný nárast produkcie dosahuje 15-tisíc hektolitrov, pričom najvýraznejší prírastok zaznamenal pivovar v minulom roku, takmer 39-tisíc hektolitrov. V hodnotenom roku predal viac ako 638-tisíc hl piva a celkovo vyše 709-tisíc hl nápojov. V tvorbe isku si pivovar pripísal 54 mil. Sk, o 10 mil. Sk viac ako rok predtým. Dosiahnuté výkony predstavujú 712 mil. Sk s medziročným navýšením o 25 mil. Sk. Firme to umožnilo zvýšiť objem investícií na 97 mil. Sk a mzdových prostriedkov oproti roku 2000 o 11 mil. Sk. Investície smerovali do novej technológie. V posledných rokoch ich vložili napríklad do modernej

stáčacej linky

a nového kvasničného hospodárstva a najnovšie by mali ísť do novej čistiarne odpadových vôd, ktorá splní parametre tretieho tisícročia a, samozrejme, aj normy EÚ. Za prvé tri mesiace tohto roka spoločnosť opäť kráčala vo vychodených šľapajach. Svedčí o tom zvýšenie výroby a predaja piva o 9-tisíc hl na 128-tisíc hektolitrov. Firma predpokladá, že v tomto roku vyrobí a predá okolo 655-tisíc hektolitrov piva. Cestu k zákazníkovi nastúpil pivovar s novou generálnou líniou etikiet a súťažou o automobil Škoda Fabia Junior. Na základe výsledkov prieskumu trhu, ktorý zamerali na celé Slovensko a žiadostí zákazníkov, najmä vodičov motorových vozidiel, uviedli na trh

nový druh piva

bez alkoholu. Nealkoholické pivo Topvar sa vyrába z čistých prírodných surovín, vody, sladu a chmeľu a je to už deviaty druh piva zo súčasnej produkcie závodu. Vďaka kvalite Topvar prenikol na zahraničné trhy a často aj na také, kde kraľujú len najznámejšie značky. Slovensko reprezentoval napríklad na EXPO 1998 v portugalskom Lisabone ako náš jediný zástupca. Pred dvoma rokmi sa to zopakovalo na EXPO v nemeckom Hannoveri. Topoľčianske pivo sa na ňom mohlo čapovať dokonca ako jedno zo štyroch Nemcami vybratých pív. Ostatné dve boli nemecké a jedno české z Plzne. Iné pivovary tam jednoducho nemali právo predávať svoje výrobky. Na domácom trhu sa v obchode s pivom veľa zmenilo k lepšiemu. Potvrdili to aj markentingoví pracovníci pivovaru, podľa ktorých sa úroveň našich výčapníkov výrazne zlepšila. Pivovar trvá na tom, aby sa kvalitný Topvar kvalitne aj čapoval. Predsa sa však na Slovensku pivo čapuje z jednej tretiny ešte pomocou vzduchu z kompresorov a ak sú pivnice

slabšie vetrané,

prejaví sa to aj na výrobku. Pivovarníci z Topoľčian boli iniciátormi legislatívnych noriem o čapovaní piva tak, ako je to v modernom svete pomocou kysličníka uhličitého, aby sa zachovala atmosféra ako vo veľkom pivovarníckom tanku. Na Slovensku to však neprešlo, topoľčianski ivorníci chcú preto znova na to poukázať. V Nemecku a inde vo svete to už podľa nich dávno pochopili. V obchodnom priestore Topvaru je až 3500 výčapných zariadení a nie je ľahké vo všetkých ustrážiť kvalitu, ale najmenej 90 percent z nich je už pod pivovarníckou kontrolou. Dokladom vysokej kvality piva z Topoľčian je aj ocenenie Zlatý dukát kráľa Luxemburského v súťaži v Českej republike. Od našich susedov si jeho výrobcovia odniesli vysoké ocenenie aj za pivo Milénium v roku 2000 a tohto roku bodovali na výstave v Berlíne. Je pozoruhodné, že 72,6 percenta návštevníkov tejto výstavy v ankete dalo

hlasy Maríne,

tmavému pivu z Topvaru a až druhé bolo nemecké pivo. Vyrábať kvalitne podľa manažérov pivovaru znamená veľa investovať. Keď sa Topvar privatizoval, mal hodnotu okolo 300 mil. Sk a len jedna linka, ktorú uviedli do prevádzky o päť rokov neskoršie, vyšla na 320 mil. Sk. Doteraz v ňom investovali do technologického zariadenia už skoro miliardu korún. Všetci pivovarníci, a Topvar nie je výnimkou, pozorne sledujú aktuálny vývoj okolo pohybu cien, keď desiatka zrejme zdražie asi o 100 Sk na hektoliter. Na pol litra piva to vychádza približne na 50 halierov a pri dvanástke by sa naopak mala

cena znížiť

asi o 10 až 20 halierov. Dá sa však očakávať, že vo všeobecnosti dvanásťstupňové pivo lacnejšie nebude a desiatku chce Topvar udržať čo najnižšie. Pred niekoľkými rokmi bola dvanástka predávanejšia ako desiatka. Situácia sa však obrátila, čo je zrejme výsledkom slabšej kúpyschopnosti obyvateľstva. Pivovarníci považujú za chybu, ak sa zvyšujú práve ceny tohto piva. V Topvare sú však presvedčení, že aj keď dôjde k navýšeniu cien pri desiatke, jej predaj zostane čo sa týka objemu minimálne na úrovni viacstupňového piva. Topvar sa snaží ponukou pokryť celú oblasť trhu a jeho dopytu. Preto má v sortimente aj tzv. doplnkové pivá. Napríklad

svetlé diapivo

nevyrába na Slovensku nikto iný. Sedmičkou Brigita sa snaží čo najviac priblížiť širokým vrstvám a špeciálne pivo Žochár, ktoré charakterizuje oblasť Topoľčian, začína naberať na popularite. V roku 2000 vyviezli 10-tisíc hektolitrov a vlani už 15-tisíc hl piva. Je to zhruba 150 plne naložených kamiónov. V Minulom roku smeroval export do 14 krajín a medzi nimi bola i Argentína, USA, Švédsko a Izrael. Topoľčianske pivo poznajú aj v rehabilitačnom stredisku NATO vo Verone. Export firme utešene rastie a vyrába aj licenčné pivo - v moskovskom pivovare a v Rumunsku. Vlani v nich vyrobili dovedna 10-tisíc hl. Na Slovensko sa podľa marketingu doviezlo vlani 377-tisíc hl piva. Z celkového množstva 4,5 milióna hl, ktoré sa u nás predá, je to okolo osem percent. Pivovarníci si myslia, že v porovnaní s ČR, kde sa dováža len 0,4 percenta a do Poľska 0,5 (ešte pred siedmimi rokmi to však bolo 15 %), je to veľa. U nás navyše dochádza aj k licenčnej výrobe zahraničného piva. Tým je kvóta podľa nich prekročená. Topvaru sa však aj napriek tomu darí, ale niektoré slovenské pivovary „padajú“. Dnes už z nich tri nevaria, je to michalovský, košický a ilavský pivovar.

Peter Farárik