Sme zrejme najväčší optimisti

Veľavravné výsledky jednej medzinárodnej firemnej ankety

Viceprezident Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambers Peter Mihók minulý týždeň v Bruseli informoval o výsledkoch programu PHARE, ktorý je známy pod názvom CAPE. Do 21-otázkovej ankety sa zapojilo 2575 firiem z desiatich krajín, z toho 253 slovenských. Eurochambers sa v roku 2001 zameralo na pripravenosť kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Až 93 % podnikateľského sektora podporuje zjednotenie Európy. Dve tretiny sa dívajú optimisticky na ich spoločné pôsobenie na ucelenom trhu starého kontinentu. Väčšina slovenských firiem sa ukázala zmýšľaním ako europozitívna. Západoeurópski predstavitelia pri hodnotení ankety podľa P. Mihóka s úsmevom konštatovali, že Slováci sú najväčšími optimistami v Európe. Až 46 % našich subjektov si myslí, že nemusí do integračného procesu investovať ani korunu, 22 % vidí východisko v spojení sa so zahraničným partnerom. K najväčším optimistom patria veľké banky a podniky, pre ktoré vstup do EÚ nebude znamenať šok, pretože už teraz pôsobia akoby európske firmy riadiace sa pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a EÚ. Približne 60 % z nich je spokojných s doterajšími negociačnými rokovaniami a väčšina z nich cíti potrebu byť priamo tam, kde sa varí európska polievka. Príkladom sú Slovenské elektrárne, ktoré majú na pôde Európskej komisie - ako prvá slovenská firma - svojho lobistu.

V Bruseli však nevidia integračný proces ako úplne hladký, bezproblémový. Preto sú aj k slovenskému optimizmu zdržanliví. Potvrdil to na valnom zhromaždení Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHaFP) SR jeho prezident Jozef Kollár. Prvoradou úlohou vlády nemôže byť každodenná starosť o vstup SR do EÚ. Napriek tomu, že aj priemyselné podniky pôsobiace na Slovensku majú záujem tam vstúpiť. Vnímajú EÚ ako otvorené obchodné spoločenstvo s presnými pravidlami. Prvoradou snahou vlády musí byť starostlivosť o funkčnosť domácej ekonomiky. Keď to nezvládne, má odstúpiť. Naša ekonomika má totiž - podobne ako naše pľúca - len určitú výkonnosť, vitálnu kapacitu. Politickými rozhodnutiami po roku 1990 sa ešte znížila a nemôže dovoliť každému dovážať na slovenský trh prakticky všetko, čo uzná za vhodné. Štátnu politiku ilustroval J. Kollár na príklade prezidenta USA G. Busha. Keď hrozil nadmerný dovoz ocele do Spojených štátov, uvalil naň zvýšené clo. Tým skôr slabá ekonomika SR nemôže uniesť nekontrolovaný dovoz. Preto ZCHaFP presadzuje, aby sa uplatňovali regulatívne opatrenia na dovoz. Potvrdzujú to nepriamo aj slová guvernéra Eximbanky Ľudomíra Šlahora, že SR exportuje viac ako 60 % všetkého, čo je schopná vyprodukovať. To je európske maximum. Na ďalšie možnosti zvyšovania exportnej výkonnosti sa díva opatrne a zastáva názor, že by sme mali ísť skôr cestou redukcie tých dovozov, ktoré sú schopné ponúknuť na domáci trh naše podniky. „Ak nie je možné ďalšie zvyšovanie vývozu, nemôžeme si dovoliť ani nárast dovozov,“ konštatoval J. Kollár a upozornil, že v negociačnom procese stojí SR pred uzatvorením citlivej kapitoly hospodárska súťaž. Predseda SOPK P. Mihók v kontexte na to považuje za chybu, že nevieme v plnom rozsahu nabehnúť na štandardné metódy WTO a samotnej EÚ. Pritom by sme mali účelne chrániť časť slovenského domáceho trhu (napríklad v oblasti potravinárskych produktov) cez antidumpingové konanie. „Prejdime na tieto metódy v rámci hospodárskej súťaže! Potom dokážeme aj citeľnejšie ochraňovať domáci trh,“ vyzval P. Mihók slovenskú vládu, aby nezostala naveky spať na plynárskej privatizačnej posteli za 130 mld. Sk.

V tejto súvislosti sa J. Kollár dotkol aj rozhodnutia NBS zvýšiť úrokové sadzby o pol percenta. Pre naše priemyselné podniky sa zníži možnosť čerpať prevádzkové úvery, čo bude v konečnom dôsledku citeľné pre exportérov v znížení ich konkurencieschopnosti. „Žiaľ, keď zlyháva vláda, musí konať centrálna banka. Vláda by totiž na mala štandardným postupom eliminovať nežiaduci dovoz - bez toho, aby nás niekto obviňoval z nerešpektovania pravidiel voľného trhu - a aktívnou ingerenciou pomáhať slovenským podnikom presadiť sa vo svetovom obchode,“ poznamenal J. Kollár napriek tomu, že „jeho“ Duslo Šaľa vníma EÚ pri obchodovaní ako keby SR už bolo členskou krajinou.

Tibor Bucha