Kto komu nerozumie

Sobotňajšie dialógy SRo s premiérom slovenskej vlády opäť raz priniesli zážitok pre národohospodára.

Premiér si opäť všimol, že nezamestnanosť akcelerovala hneď po nástupe jeho vlády. Pochopiteľne, okamžite chápuc to, ako politikum vešia to na plecia predchodcov. Akosi mu ušlo, že v tom čase boli mnohé podniky vo fáze investovania. Zmenou kurzu koruny k doláru a zavedením nerozumných dovozných prirážok aj na technológie dostal tieto podniky do mimoriadne ťažkej pozície. Nebol to len Slovnaft, ale stovky iných. A určite nie každý ich dokázal riešiť vstupom investora. Mnohí museli prepúšťať. Bol to jeden z prvých, ale jasných signálov, ako je na tom nová vláda s koncepciou národohospodárstva. Viacerí sa teda zariaďovali „ochranársky“. Nastalo ono spomínané prepúšťanie. Ako na tom sú vládni manažéri, bolo vidieť na rôznych podnikoch stále patriacich štátu. Znižovanie ziskov v Transpetrole, SPP či nerozbehnutie výroby v špeciálnom strojárstve, ale aj strojárstve ostatnom sú jasným vysvedčením. Ak si vláda myslí, že PPS Detva nie je jej problémom, tak sa podľa mňa mýli. Každý výrobca podobnej techniky, akú vyrába PPS Detva, najprv musí mať presvedčivo zvládnutý domáci trh na to, aby mohol vyvážať. Predovšetkým totiž, ak mu má niekto vonku uveriť, potrebuje referencie na domácom trhu. Náš trh bol zaplavený zahraničnými výrobkami i v oblastiach, kde mohla byť perspektíva pre domáceho výrobcu. V období transformácie potrebuje každý výrobca ochranu.

Ak ju nedostane, s jeho perspektívami to môže byť bledé. Zahraniční dodávatelia to vedia, a preto často ceny upravujú. Po páde domácej konkurencie sa pochopiteľne ceny zvýšia. Žiaľ, podobných príkladov povedzme zvláštneho prístupu vlády k existujúcim výrobným kapacitám je viacero. Také rozhodnutie o zastavení Jaslovských Bohuníc bude znamenať stratu zamestnania nie len v samotnej elektrárni, ale i v obslužných podnikoch. Originálny podnik ako VÚJE stratí silného obchodného partnera a bez podpory vlády bude nového ťažko hľadať. Málokto vie, že v tomto podniku s takmer sedemsto zamestnancami pracuje viac ako polovica vysokokvalifikovaných a úzko špecializovaných inžinierskych kádrov.

Iný príklad nájdeme v stavebníctve, kde rozhodnutie neselektovane stavať nájomné byty spôsobilo, že dnes sa v takmer každej dedine na južnom Slovensku stavajú bytovky, ktoré vôbec nezapadajú do krajiny, pre ľudí, ktorí do zamestnania musia dochádzať do Bratislavy, resp. iných centier. Aký to má vlastne zmysel, musí sa pýtať každý urbanista. Prečo si vládni stratégovia ustavične myslia, že prácu treba sťahovať za pracovnou silou a nie naopak. Práve Bratislava, ktorá má najmenšiu mieru nezamestnanosti, by mala zaznamenať najväčšiu mieru podpory v otázke výstavby bytov, aby sa tak podnietila migračná vlna z oblastí Slovenska, kde pracovná príležitosť nie je. Pomohlo by to iste Slovensku i jeho hlavnému mestu. Som presvedčený, že úmerne s rastom hlavného mesta rastie i význam a vplyv krajiny.

Zdravotníctvo, školstvo, štátna správa - podľa premiéra všetko je O. K.

Po sobotňajších dialógoch som nadobudol presvedčenie, že sú len dve možnosti: buď premiér nerozumie nám, alebo my nerozumieme premiérovi.

Ing. P. Kollár

generálny riaditeľ Invest IN, a. s., Šaľa