Nie je dlh ako dlh

Podľa včerajšieho vyjadrenia ministra financií Františka Hajnoviča vláda plánuje využiť časť tohtoročných privatizačných príjmov predovšetkým na zníženie domáceho dlhu. Názorové nezhody medzi vládou a Národnou bankou Slovenska (NBS) v tejto otázke tak zrejme budú pokračovať aj naďalej, pretože centrálna banka uprednostňuje zníženie zahraničného dlhu. V rokoch 2002 a 2003 je pritom podľa vlády SR splatný zahraničný štátny dlh vo výške 62 mld. SKK a domáci dlh na úrovni 97 mld. SKK.

„Jedinečnᓠsituácia

Minister financií odporúča, aby vláda schodok štátneho rozpočtu za minulý rok, ktorý dosiahol výšku 36,3 mld. SKK a bol financovaný krátkodobými štátnymi pokladničnými poukážkami, vykryla príjmami z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). „Deficit z bežného hospodárenia štátneho rozpočtu by sa mal uhradiť zo štátnych aktív z privatizačných príjmov. Je to jedinečná situácia, keď sa schodkom rozpočtu nebude zvyšovať štátny dlh Slovenskej republiky,“ uviedol včera podľa agentúry TASR minister financií František Hajnovič. Vzhľadom na to pravdepodobne dôjde aj k zmene emisného plánu štátnych dlhových cenných papierov na tento rok. Vláda si chcela v tomto roku požičať na domácom trhu prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov celkovo 93,5 mld. SKK.

Ministerstvo financií aj s odstupom takmer dvoch týždňov tak veľmi chladne reaguje na odporúčanie NBS. Predstavitelia centrálnej banky vyzývali vládu, aby privatizačné príjmy, ktoré sa v tomto roku odhadujú na úrovni takmer 170 mld. SKK, použila na zníženie zahraničného dlhu. Týmto krokom by sa nezvýšili voľné finančné zdroje v korunách, čo by znamenalo nižšie náklady na sterilizáciu. Zároveň by splatenie zahraničného dlhu negatívne neovplyvnilo bežný účet platobnej bilancie. Vláda sa však rozhodla pre splatenie domáceho dlhu, aj keď vo vládnom dokumente z 25. apríla sa píše, že „návrh na použitie prostriedkov na splatenie štátneho dlhu predpokladá zo strany MF SR a NBS prijatie efektívneho spôsobu zabezpečenia úhrady zahraničného a domáceho štátneho dlhu“.

Názorové nezhody medzi vládou a centrálnou bankou vyústili do nečakaného zvýšenia úrokových sadzieb o 0,5 % s účinnosťou od 29. apríla. Bezprostredným dôsledkom tohto kroku je, že vláda si bude požičiavať na trhu za vyšší úrok, čo by ju mohlo donútiť k šetreniu.

Nižšie náklady

František Hajnovič včera pre ČTK odôvodnil uprednostnenie splácania domáceho dlhu pred zahraničnými rozdielnymi nákladmi. „Vzhľadom na obrovský rozdiel medzi úrokovými sadzbami a vzhľadom na možné posilnenie slovenskej koruny to vidíme ako hospodárnejšie riešenie. Náklady na domáci štátny dlh sú vyššie než na zahraničný dlh,“ uviedol minister financií.

Na slovách ministra financií je pozoruhodná skutočnosť, že úrokové sadzby pred dvoma týždňami vzrástli predovšetkým vďaka neochote vlády znížiť výdavkovú stránku štátneho rozpočtu a uprednostneniu splatenia domáceho dlhu pred zahraničným.

Marcel Laznia