Krížový výsluch v Haagu

Miloševič a Rugova sa obviňovali z klamstiev

Haag (TASR) - Spor okolo príčin prepuknutia kosovského konfliktu z rokov 1998 - 1999 medzi juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom a prezidentom provincie Ibrahimom Rugovom a vzájomné obviňovanie z klamstiev dominovali včerajšiemu pojednávaniu pred haagskym tribunálom OSN. Miloševič vyhlásil, že vojnu vyvolali snahy o vytvorenie Veľkého Albánska. Rugova, ktorý pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) predstúpil ako svedok obžaloby, to odmietol s tým, že kosovskí Albánci bojovali za slobodu. Miloševič počas krížového výsluchu Rugovu predložil mapu nakreslenú „pred rokmi“, ktorá podľa neho dokazuje zámer spojiť Kosovo so susedným Albánskom. „Toto je mapa Veľkého Albánska nakreslená albánskymi nacionalistami. Ako môžete vidieť, okrem Albánska a Kosova zahŕňa juhovýchod Čiernej Hory, juh Srbska, západ Macedónska a časti severného Grécka,“ povedal Miloševič s tým, že vojnu spôsobilo „mocné panalbánske národné hnutie“. Ako dodal, mapu v roku 1998 oficiálne uverejnila Albánska akadémia vied. Rugova opísal roky konfliktu medzi Srbmi a Albáncami: „Bolo to ľudové hnutie, výsledok túžby kosovskej albánskej väčšiny po slobode,“ vyhlásil. Miloševič zdôraznil rivalitu medzi Rugovom a Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK), ktorá v roku 1997 spustila ozbrojenú kampaň proti jednotkám Belehradu v provincii a prevzala vedenie boja za nezávislosť.