S akými kartami hrá teraz Želba?

Ovzdušie v Siderite Nižná Slaná, jednom z odštepných závodov akciovej spoločnosti Želba, je výbušné. Príčinou nie je únik nebezpečných plynov z podzemia bane, ale komplex problémov na povrchu od spôsobu spracovania železnej rudy na pelety cez vysoké energetické náklady na jej úpravu až po trhové zhodnotenie, prepustenie stoviek baníkov a tej istej hrozby pre ďalších. Preto baníci z obavy o svoj osud chcú po 15. máji, ak sa nezmenia pomery, vyhlásiť generálny štrajk. Zmenu situácie, ktorá je už roky viac než problematická práve pre spomínané okolnosti, sme očakávali v prvých mesiacoch roka, keď došlo k dohode medzi U. S. Steel Košice (USSK) ako najväčším odberateľom a Želbou o dodávke peliet zo Sideritu do východoslovenskej oceliarne. Informáciu, že sa do zdanlivo

hladkého súkolesia

spolupráce namiesto oleja dostal piesok, poskytol prezident USSK John H. Goodish. Koncom minulého roka sa podľa neho nepodarilo dohodnúť na cenách produktov, ktoré USSK odtiaľ nakupujú. Vtedy sa oceliari rozhodli Želbe pomôcť a podniknúť tri kroky. Jedným z nich bolo vyslanie odborníkov do Želby, aby pomohli nájsť oblasti, v ktorých by baňa dokázala znížiť svoje náklady. V tom istom čase vyslali vnútorných audítorov, ktorí prebrali účtovné záznamy a podarilo sa im identifikovať určité oblasti, kde by mohol Siderit začať s procesom znižovania nákladov. USSK zabezpečili aj jedného zo svojich najlepších expertov v banskej oblasti a spracovania železných rúd, ten práve dokončuje svoj audit technologických prevádzok a onedlho bude jeho správa hotová. Približne koncom januára

dohodli nákup

peliet zo Želby za 28 USD za tonu, a to je asi cena, ktorú USSK v súčasnosti platia za zrovnateľné druhy surovín. V tejto cene Želba urobila iba čiastočnú dodávku a onedlho ju aj zastavila, čo odôvodnila tým, že pri tejto sadzbe nie je schopná dostať sa do zisku. Pri preštudovaní histórie spoločného obchodu v minulosti Želba dostávala skutočne dobré ceny za svoje výrobky a J. Goodish je toho názoru, že Želba mala toto obdobie dobre využiť na vlastnú vnútornú reštrukturalizáciu, a práve to neurobila. Zhruba pred mesiacom J. Goodisha oslovil premiér M. Dzurinda, ako aj podpredseda vlády I. Mikloš, ktorí ho prosili, či by neprehodnotil znova situáciu a zamyslel sa nad tým, aký bude mať dosah na samotnú Nižnú Slanú a banské i spracovateľské prevádzky. Nasledovalo stretnutie v Bratislave za účasti generálneho riaditeľa, ľudí z účtovníctva, ako aj zo správneho sektora firmy a prebrali viaceré aspekty, lebo to bolo obdobie, keď sa začalo hovoriť o bankrote. Počas stretnutia J. Goodish hovoril o potrebnosti reštrukturalizovať firmu, ale zo Želby sa vyjadrili, že

potrebujú čas

na tento proces. Na stretnutí zo strany J. Goodisha odznela aj otázka, aké ceny by boli prijateľné pre Želbu a aké objemy ročného nákupu by potrebovali z USSK na to, aby všetci zamestnanci, ktorých bolo vyše 970, zotrvali v práci a nedošlo k žiadnemu prepúšťaniu. Tak isto ho zaujímalo, aký bude vývoj zamestnanosti v Želbe v rokoch 2002 - 2003 i neskôr, a čo je potrené z ich strany urobiť. Boli tam, samozrejme, aj určité podmienky zo strany USSK. Žiadali napríklad zmenu zmluvy, aby sa do nej zakomponovali klauzuly umožňujúce pre USSK vykonávať audit pomocou vlastných i nezávislých audítorov. Podobne žiadali, aby Želba využila odporúčania, ktoré získajú od poradcov USSK na znižovanie nákladov a poradenstvo technických expertov. USSK žiadali aj časový harmonogram formou tabuľky, kde by bol rozpracovaný vývoj zamestnanosti až do roku 2003. Vtedy zo Želby oznámili, že pravdepodobne

sa im nepodarí

ísť so zamestnanosťou na pôvodných asi 900 ľudí, lebo určitý počet z nich v procese znižovania výroby sa rozhodol odísť do dôchodku. Asi pred tromi týždňami došlo k opätovnému stretnutiu s predstaviteľmi Želby v Košiciach. Prezentovali dolárové sadzby, ako aj objemy, ktoré by potrebovali, aby oceliari od nich nakúpili. USSK bez akéhokoľvek „zjednávania“ s podmienkami súhlasili, čo pre nich znamenalo, že odsúhlasili podstatný nárast cien, pretože z pôvodnej ceny 28 USD za tonu sa dostali až na 32,40, pričom navrhovaná cena na rok 2003 bola opäť vyššia asi o 1,40 USD. Želba neskôr dodala aj sľubovaný harmonogram vývoja zamestnanosti s plánom reštrukturalizácie, avšak zamestnanosť nevrátila na úroveň 900 podľa dohody, ale začínala na hladine 675 zamestnancov, a to je v podstate úroveň pred zastavením výroby. Okrem toho Želba požadovala predplatbu 40 mil. Sk, čo vysvetľovala ako potrebný štartovací kapitál. Z jej strany sa vyskytol ďalší problém, pretože nechcela pokračovať v obchode medzi USSK a spoločnosťou, s ktorou už dlhé roky spolupracovali, ale cez firmu, ktorá síce existuje už niekoľko rokov, ale podľa J. Goodisha

je „škrupinová“,

preto tento návrh USSK považovali za odbočenie z pôvodných dohôd a nesúhlasili s návrhom. Požiadavkou bolo vrátiť hladinu zamestnanosti na pôvodnú úroveň a obchodovať priamo so Želbou, nie prostredníctvom tretej spoločnosti. USSK sú však stále ochotné vstúpiť do zmluvného vzťahu za podmienok, na ktorých sa dohodli aj napriek tomu, že má pre oceliarov ekonomické nevýhody. Navyše, keďže v blízkej budúcnosti v oblasti Nižnej Slanej dôjde k uvoľneniu určitého potenciálu práceschopných ľudí, USSK sa budú snažiť presmerovať svoje aktivity týmto smerom, ako aj nabádať na to isté aj ďalších investorov. „Treba pritom mať na zreteli, že za dohodnuté ceny so Želbou sa už dá doviezť aj železná ruda

hoci z Ukrajiny,

ba dokonca aj kvalitnejšia z Južnej Ameriky,“ hovorí J. Goodish a dodáva, že teraz je na ťahu vedenie Želby. Oni musia najprv dať svoju firmu dohromady, pretože momentálne USSK riešia jej problémy - v priebehu tohto roka budú napríklad platiť nad trhovú hodnotu 4,40 USD, v 2003 až 5,80 nad cenu, za akú sa dá v súčasnosti ruda získať. Dnes sú to zamestnanci USSK, ktorí sa musia podeliť o zisk so Želbou. Do konca roka by Želba mala ešte dodať do USS 185-tisíc ton a v nasledujúcom až 235-tisíc ton peliet. To sú ročné objemy okolo 460-tisíc ton, ktoré aj v predošlých rokoch Želba dodávala do východoslovenských oceliarní. Treba si predovšetkým uvedomiť, že technológiu, ktorú používajú na spracovanie rudy a zvýšenie jej kvality, kúpili ako veľmi drahú, neprinášajúcu očakávané výsledky. „Prečo by som ja mal súhlasiť so zvýšenou cenou i objemami, keď nie som si istý, že to zabezpečí návrat všetkých zamestnancov?“, pýta sa prezident USSK a ďalej konštatuje, že pri obchodovaní so „škrupinovou“ firmou by nebola žiadna záruka, že extra peniaze skutočne pomôžu všetkým zamestnancom i dodávateľom. Hoci ponuka sa už stala neplatnou, J. Goodish je aj hoci dnes ochotný postaviť sa za

pôvodnú ponuku

USSK, čiže bez 40-miliónovej predplatby a obchodovania cez tzv. škrupinovú spoločnosť. V súčasnosti vie, že ťažená ruda je relatívne dobrej kvality, avšak technológia má určité medzery a má priestor na zlepšenie, ďalšie výstupy ukáže audit. Na výroky prezidenta USSK reagoval generálny riaditeľ Želby Vojtech Král. Vyjadril ľútosť nad tým, že J. Goodish má podľa neho nepresné informácie o situácii, spôsobené pravdepodobne jeho neprítomnosťou v posledných dňoch na Slovensku. Preto ho ihneď požiadal o osobné stretnutie v záujme ďalšej existencie Sideritu s predpokladom snahy hľadať riešenie situácie, ktorú budeme sledovať.

Ladislav Kulik