Teleworker, neláka vás to?

Telepráca sa môže čo nevidieť stať fenoménom zajtrajška

Mať zamestnanca, ktorému netreba zabezpečiť stoličku, stôl, počítač, telefón, ani vykurovanú či klimatizovanú kanceláriu alebo jej časť, by malo byť pre každého zamestnávateľa určite výhodné. Tým „zázračným“ prostriedkom, ako takého zamestnanca - pre dosť širokú škálu profesií - získať, je telework. V USA pracuje v súčasnosti formou teleworku okolo 20 miliónov ľudí, čo je až 18 % zamestnancov. V Európe zaznamenal telework hotový boom hlavne v Dánsku, kde ešte prednedávnom za jediný rok vzrástol počet telepracovníkov z 0,4 % na 15 %. Na Slovensku je počet teleworkerov podstatne nižší, podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus iba 1 % respondentov pracovalo v období posledných troch rokov ako teleworker, aj to väčšinou popri hlavnom zamestnaní. Tento fenomén vracia platenú prácu do prostredia rodiny, odkiaľ ju vytrhla priemyselná revolúcia, pričom na to využíva informačné technológie súčasnosti. „Ak sú problémy s mobilitou pracovnej sily, urobme to naopak, poďme s prácou k ľuďom,“ vraví Dr. Daniela Bzdušeková zo Združenia žien v podnikaní (ZŽVP). Toto občianske združenie, založené presne pred rokom, sa zameriava na podporu rozvoja vidieckych sídiel a zamestnanosti v regiónoch s dôrazom na malé podnikanie žien a rodinné podnikanie. ZŽVP umožňuje na svojej internetovej stránke (www.zzvp.sk) zverejnenie kontaktov podnikateliek v záujme výmeny informácií a spolupráce. Začínajú budovať aj medzinárodný, zatiaľ česko-slovenský

women-supermarket

na internete, no postupne sa doň majú zapojiť aj ďalšie susedné krajiny. „Pracovný trh 5-miliónového Slovenska je malý, prečo ho teda nerozšíriť o možnosti 10-miliónovej Českej republiky, prípadne aj ďalej,“ rozvíja myšlienku D. Bzdušeková. Predpokladá, že práve „women-supermarket“ umožní získať teleprácu ďalším záujemkyniam. Isté je, že táto forma je vhodná najmä pre tých, čo sa starajú o deti, prípadne o chorých členov rodiny, ale môže predstavovať výborný spôsob sebarealizácie pre ľudí so zdravotným postihnutím. „Neznamená to hneď, že človek musí pracovať s počítačom, telework je, aj keď používate telefón a fax,“ pokračuje. Zdôrazňuje pritom výhody. Zamestnanec nestráca čas každodenným cestovaním (aj keď pochopiteľne musí udržiavať kontakt so zamestnávateľom) a môže si prácu z časového hľadiska zosúladiť so svojimi rodinnými povinnosťami. Zamestnávateľ

šetrí náklady

na kancelárske priestory a ich vybavenie, a aj keď spravidla znáša náklady na telefón či internetové pripojenie, profituje na tom, že telepracovník je spravidla, ako to dokazujú výskumy, výkonnejší. Na druhej strane je pravda, že nie každý má vnútorné dispozície a potrebnú sebadisciplínu, aby dokázal pracovať v takomto režime. Pracovísk, ktoré môžu využívať teleworkerov, je veľmi veľa. Okrem bánk a poisťovní je to systém práce vhodný pre redakcie, reklamné agentúry či softvérové firmy. Je pravdepodobné, že možnosti telepráce sa budú ustavične rozširovať, široký priestor sa ukazuje pri tvorbe webových stránok. Aj preto považuje D. Bzdušeková za dôležité školenia vedúce k získaniu počítačovej gramotnosti, a potom k zdokonaľovaniu sa. Okrem toho si myslí, že treba prelomiť bariéry zotrvačnosti u zamestnávateľov, ktorí často nehľadia na to, ako si udržať dobrého pracovníka v nejakej zmenenej rodinnej situácii a s ľahkým srdcom

sa ho zbavia,

ak nemôže denne dochádzať do práce. Pritom by často stačilo málo a aj zamestnávateľ by získal. Podrobné informácie o teleworku, najmä o uplatňovaní systému vo vyspelejších krajinách Európy, by mali odznieť na konferencii, ktorú ZŽVP k tejto téme pripravuje. Po nej bude nasledovať vydanie príručky pre úrady práce, zamestnávateľov, no i zamestnancov a napokon sa združenie chystá vytvoriť skúšobný projekt zamestnávania formou teleworku. Bude sa orientovať, podobne ako ostatné ich projekty, predovšetkým do regiónov s vysokou nezamestnanosťou.

Zuzana Krútka