Hospodársky denník
USD46,13 Sk
EUR42,195 Sk
CHF28,973 Sk
CZK1,381 Sk
  Štvrtok  9.Mája 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Začal to Napoleon

Mužom, ktorý „vrhol“ Egypt do stredu svetového diania, bol Napoleon Bonaparte. Mnohí francúzski vládni úradníci totiž vedeli, že Egypt má obrovský komerčný potenciál a obávali sa, že kontrolu nad nílskym údolím prevezmú Briti. V apríli 1798 bol preto Napoleon poverený úlohou viesť expedíciu, ktorá by sa zmocnila Malty a Egypta. Napoleon vyplával s flotilou 328 lodí a 38 000 mužov. Expedíciu sprevádzalo 167 vedcov, umelcov a technikov. Učenci začali pracovať hneď po tom, čo armáda dobyla Káhiru. Senzáciu medzi vedcami vyvolala správa, že v Rosette boli objavené „nejaké nápisy, ktoré môžu byť zaujímavé“. Rosettská doska je vytesaná z jedného kusu bazaltu a popísaná v troch vodorovných pásoch. Prvý obsahuje hieroglyfy, druhý je vyplnený démotickým písmom a tretí písmom gréckym. Grécky nápis bol rýchlo preložený a vedci okamžite spoznali, že získali potenciálny kľúč k hieroglyfom.

Francúzski bádatelia síce neobjavili žiadne veľkolepé chrámy, ale ich práce boli také presné a boli publikované v krásnej forme, že výnimočnú úroveň a rozsah pamiatok dokázala oceniť aj široká verejnosť. Francúzska expedícia a jej publikácie sa stali katalyzátorom nielen ďalšieho skúmania starého Egypta, ale i bezohľadného lovu na egyptské starožitnosti.

Lov sa začal už počas francúzskej expedície, pretože vedci a ich vzácne zbierky uviazli v Alexandrii po tom, čo sa generál Menon vzdal Britom. Hneď po kapitulácii sa začal dohadovať o osude vedcov a ich zbierok s generálom Hutchinsonom. Menon trval na tom, že Rosettská doska, perla celej zbierky, je jeho osobným majetkom. Vedci zase vyhlasovali, že radšej budú nasledovať svoje zbierky do Anglicka, než aby ich vydali. Generál Hutchinson bol muž predvídavý. Dovolil vedcom, aby si zbierky ponechali. Trval iba na vydaní Rosettskej dosky. Menon mu ju prenechal, našťastie pre Francúzov však zhotovil štáb expedície jej voskovú kópiu. Tá sa potom stala základným prameňom ku skúmaniu hieroglyfov pre generácie vedcov i pre Jeana-Francoise Champolliona, ktorý našiel kľúč k egyptskej minulosti, keď záhadné písmo rozlúštil.

(mb)

Počasie

Dnes bude jasno až polojasno, lokálne prechodne zväčšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 24 až 28, na horách vo výške 1500 m 15 stupňov. Východný až juhovýchodný vietor 2 až 5, na juhozápade časom 5 až 10, v nárazoch miestami do 15 m/s. V piatok bude polojasno, cez deň na západe miestami oblačno. Ojedinele prehánky. Nočná teplota 14 až 10, najvyššia denná teplota 22 až 27 stupňov. V sobotu bude polooblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Nočná teplota 14 až 9, denná teplota väčšinou 22 až 27 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.21 a zapadne o 20.16 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 6. 5. 2002: Bratislava 100,28, Sliač 98,26, Košice 99,14, Poprad 93,86, za 7. 5. 2002: Bratislava 100,55, Sliač 98,53, Košice 99,49 Poprad 94,18.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamzamračené19
Atényoblačno25
Belehradpolooblačno21
Berlínoblačno 26
Bratislavajasno23
Bruselzamračené20
Budapešťjasno22
Bukurešťpolooblačno22
Frankfurtoblačno23
Helsinkimalá oblačnosť16
Istanbuljasno22
Kodaňpolooblačno21
Kyjevpolooblačno23
Lisabonprehánky17
Londýnoblačno19
Madriddážď11
Milánodážď16
Moskvaslnečno21
Osloveľká oblačnosť18
Paríždážď20
Prahapolooblačno 23
Rímdážď19
Sofiaoblačno16
Štokholmoblačno18
Varšavaoblačno28
Viedeňpolooblačno23
Záhreboblačno21
Ženevadážď22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.