Pod Miklošovou lampou

Podnikateľská prax dlhodobo dáva najavo nespokojnosť s tým, že Slovensku chýba na 10 až 15 rokov dopredu koncipovaná predstava smerovania slovenskej ekonomiky a krajiny ako celku. Poukazujú na to, že takúto stratégiu si už dávno osvojili najvyspelejšie štáty sveta, ktoré si pritom chránia a ctia trhové princípy. U nás podobné pokusy majú maximálnu životnosť jedného volebného obdobia. S príchodom novej vlády, čerstvého ministra sa končia spravidla na smetisku dejín, aby sme mohli začínať znovu úplne od nuly. Až jar 2002 priniesla zásadný obrat. Po štyroch rokoch pôsobenia vlády M. Dzurindu, na prahu nového predvolebného obdobia, s veľkou pompéznosťou vicepremiér pre ekonomiku I. Mikloš oznámil, že svetlo slovenského sveta uzrela Vízia Slovenska do roku 2020 (či do roku 2015?). Na verejnú súťaž vyčlenil Úrad vlády SR peniaze vlani v auguste. Prebudenie päť minút pred dvanástou určite môže byť účelové, no optimista by namietol, že radšej neskoro ako nikdy. Fígeľ však spočíva v tom, že všetko je správne načasované. Zvíťazilo riešenie Vízia Slovenska 2015 Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý si projekt vykalkuloval takmer na 3 mil. Sk. V poli porazených skončila Futurologická spoločnosť na Slovensku s Víziou pre 21. storočie za 1,5 mil. Sk. Odborné kruhy si kladú otázku, prečo Dzurindov kabinet zaplatí trojmiliónový projekt IVO, navyše z vládnej rezervy vyhrabal ešte aj 1,5 mil. Sk pre Prognostický ústav SAV, aby realizoval svoju víziu? Navyše v čase, keď NBS dôrazne apeluje na vládu znižovať výdavky štátu na minimum. Nepochybne oproti miliardovým dieram ide o drobné. Kritici v tejto súvislosti upozorňujú, že vysvetlenie treba hľadať pod politickým dáždnikom SDKÚ, ktorá si pred voľbami nemôže dovoliť finančné suchoty. Základ úspechu treba vidieť v osobnom prepojení, ktorého nitky sa už roky zbiehajú na stále rovnakej adrese: M.E.S.A. 10, Hviezdoslavovo námestie, Bratislava. Zo spoločnosti M.E.S.A. 10 totiž vzišla celá generácia terajšej vládnej garnitúry: od M. Dzurindu, I. Mikloša, bývalého šéfa SPP P. Kinčeša, poslanca F. Šebeja, exministra financií J. Danča, bývalého vicepremiéra pre ekonomiku J. Kučeráka až po ďalšieho podpredsedu vlády A. Vavra či neúspešného splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy V. Nižňanského. Mimochodom, Š. Zajac ako člen Hospodárskej rady vlády (pôsobí ako riaditeľ Prognostického ústavu) sa do súťaže prihlásil s Víziou vývoja Slovenska do roku 2020 za 1,8 mil. Sk a medzi spoluautormi uvádza napríklad Karola Morvaya z M.E.S.A. 10

A teraz podrobnejšie k tejto tajomnej skratke a k tomu, ako súvisí s víziou. Spomínaný A. Vavro (spolu s V. Nižňanským a E. Žitňanským) figuruje v kolégiu podpredsedu vlády I. Mikloša. Zároveň A. Vavro pôsobí ako riaditeľ sekcie hospodárskej politiky Úradu vlády SR a spolu s E. Žitňanským je členom správnej rady IVO (prezidentom je G. Mesežnikov, z členov spomeňme aspoň mená ako Z. Bútorová, Miklošova poradkyňa K. Mathernová , I. Rintel, E. Valko, E. Žitňanský či P. Hunčík). Je zrejme len „čistou náhodou“, že predseda Hospodárskej rady vlády I. Mikloš vymenoval v marci 7-člennú komisiu, ktorá v tajnom hlasovaní určila za víťaza IVO. Táto organizácia by mala mať k dispozícii 2,5 mil. Sk, vízia musí byť „zhodou okolností“ hotová do termínu konania jesenných volieb, teda do septembra. Jednoducho peniaze musia včas doraziť na správne miesto. Podľa materiálov, ktoré má redakcia Hd k dispozícii, hlasovali všetci členovia komisie, teda aj A. Vavro. Mali sme možnosť prečítať si list I. Mikloša adresovaný trom predkladateľom vízie, v ktorom vymenoval sedem členov výberovej komisie. Vicepremiér v ňom neuvádza, že A. Vavro nemá právo hlasovať. A on skutočne to využil a hlasoval. A to už sme pri morálnej alebo aspoň etickej stránke veci. Predstavitelia Transparency International Slovakia sa nazdávajú, že člen výberovej komisie by nemal byť aj členom organizácie, o ktorej záujmoch rozhoduje. A. Vavro je tajomníkom Hospodárskej rady vlády a Š. Zajac dokonca bez ostychu všade uvádza, že Víziu vývoja Slovenska do roku 2020 predkladá ako člen Hospodárskej rady vlády. Ide jednoznačne o konflikt záujmov a klientelizmus. Vicepremiér to odmieta a nevidí dôvod súťaž opakovať. Je niečo choré v štáte dánskom. Podľa prieskumu Svetovej banky si 42 % podnikateľov v SR myslí, že bez úplatku nezískajú verejnú zákazku. Predstavitelia EÚ a NATO dokonca netaja, že práve korupčný kľúčik môže zamknúť našu integračnú bránu. Za národný boj proti korupcii prebral vo vláde priamu zodpovednosť I. Mikloš. Ako gestor protikorupčného ťaženia priznáva, že dominujú úplatky v zdravotníctve, súdnictve a školstve, pretože tieto rezorty neprešli dostatočnými reformami. Zodpovední za daný stav sú podľa I. Mikloša rezortní ministri. Na druhej strane tvrdí, že sa menej korumpuje v podnikaní, bankách a pri privatizácii. „Tým nechcem povedať, že problémy v tejto oblasti nie sú, že pred nami nie je ešte množstvo práce,“ povedal nedávno odhodlane. Starší človek, ktorý prežil produktívny vek pred rokom 1989, by mal chuť spontánne odpovedať: Česť práci, pán vicepremiér! No pri pohľade na to, ako sa rodí vízia Slovenska do roku 2020, treba s plnou vážnosťou pripomenúť, že pod lampou je asi aj v tomto prípade najväčšia tma. A aby na Úrad vlády SR veľa slnka nepreniklo, treba ešte ofenzívnejšie pranierovať a poukazovať na neporiadok u jednotlivých ministrov. A teraz nech niekto skúsi zodpovedne povedať, čo viac potrebujeme: víziu alebo prací prášok vizír? Asi oboje.

Tibor Bucha