Atak „pevnosti Amerika“

Na minulotýždňovom summite americký prezident vyzdvihol spoluprácu medzi EÚ a USA v politickej oblasti a vzápätí dodal: „Musíme preniesť tento duch spolupráce aj do našej ekonomickej agendy.“ Britský denník Financial Times jeho vyhlásenie označil za jeden z najsilnejších záväzkov Spojených štátov vyriešiť obchodné spory medzi dvoma krajinami. Ale podľa všetkého to nebude až také jednoduché urobiť hrubú čiaru.

Lebo tu nejde len o „oceľový spor“, ktorým sa médiá momentálne zaoberajú najviac a ktorý určite má v sebe silný výbušný potenciál. Ako je známe, Washington v snahe ochrániť upadajúci priemysel uviedol ochranné clá vo výške do 30 percent na oceľové produkty. Opatrenie, pochopiteľne, vyvolalo vo svete vlnu nevôle, pričom reakcia Bruselu bola najprudšia. EÚ jednak podala žalobu Svetovej obchodnej organizácii (WTO), na druhej strane Európska komisia navrhla prijať protiopatrenia vo forme zavedenia ciel na vybrané americké exportné produkty v hodnote 335 mil. USD. Podľa európskeho výkladu pravidiel WTO má Brusel právo pristúpiť k odvetnému kroku už v júni.

Spojené štáty sa na celú záležitosť však pozerajú z iného zorného uhla. „Veľkou otázkou je, či Európska únia vezme zákon do svojich rúk a rozhodne sa, že bude zároveň žalobcom a sudcom, alebo počkáme na rozhodnutie WTO,“ uvádza najvyšší americký obchodný predstaviteľ Robert Zoellick. USA sa totiž domnievajú, že Európska únia a ostatné krajiny môžu pristúpiť k odvetným opatreniam až po tom, čo WTO vynesie rozsudok celej kauzy. A tak sa stane najskôr o rok. Ak Brusel bude konať v rozpore s americkým výkladom, Washington je odhodlaný prijať protiopatrenia. Mohlo by to vyvolať reťazovú reakciu a vážne narušiť transatlantické vzťahy. Posledný vývoj však napovedá, že katastrofický scenár zatiaľ nie je tou najpriamejšou hrozbou. Viaceré európske krajiny na čele s Nemeckom si uvedomujú, že eskalácia konfliktu by ich zasiahla omnoho výraznejšie, ako ich zasahujú clá na oceľ. „V našich obchodných vzťahoch s USA je základný rozdiel oproti iným krajinám,“ tvrdí nemecký minister hospodárstva Werner Müller a vysvetľuje, že nemecký vývoz do USA má hodnotu asi 70 miliárd USD, z čoho na oceľ nepripadá ani jedno percento. Berlín sa tak obáva, že by ďalšie protiopatrenia USA mohli výrazne poškodiť záujmy nemeckých exportérov.

Čo sa týka hodnoty, je oveľa hrozivejší spor týkajúci sa nepovoleného subvencovania amerického exportu, navyše v tomto prípade je na svete aj verdikt WTO. Európska únia má právo uvaliť na USA odvetné sankcie až do výšky 4 miliárd USD, pokiaľ Washington nezmení schému daňových úľav pre exportérov. Celý spor má dlhú históriu. Pôvodná žaloba EÚ sa týkala režimu tzv. zahraničných predajných korporácií (FSC), ktorý WTO označila za nezlučiteľný s pravidlami voľného obchodu. USA po rozsudku tento režim vymenili novou schémou daňovej podpory, ktorý neuspokojil ani Brusel, ani WTO. Po ďalšom prehratom spore USA čelia hrozbe tvrdých sankcií. No a keď prezident Bush hovoril o duchu spolupráce, mal v prvom rade na mysli túto kauzu. Zdroje amerického Kongresu tiež hovoria o pripravovaných legislatívnych zmenách, no aj tu badať hru o čas. Potrebné zmeny totiž sotva budú schválené ešte tento rok. V tomto smere je zaujímavé, že v prípade, keď spor pred WTO prehrá EÚ, predsa všetko ide o niečo rýchlejšie. Príkladom je „banánová vojna“, ktorá sa úspešne skončila koncom minulého roka.

Na obzore sa však črtajú aj nové nezhody. Odpovede na najnovšie bezpečnostné výzvy zrejme negatívne ovplyvnia aj voľný obchod. Americké ministerstvo obrany napríklad podľa svetovej tlače navrhuje legislatívu, na základe ktorej by každú zahraničnú akvizíciu americkej spoločnosti v hodnote vyššej ako 100 mil. USD musel najprv schváliť Výbor pre zahraničné investície Spojených štátov. Pentagón si neželá, aby sa najmodernejšie technológie, ktoré nejako súvisia alebo by mohli súvisieť s vojenskou výrobou, dostali do rúk cudzincov. Opatrenie by sa malo týkať najmä spoločností pôsobiacich v oblasti vojenského priemyslu.

Hoci je ťažko určiť hranicu, kde sa končia obavy o bezpečnosť a kde sa začína ochrana trhu, v Európe sa na túto iniciatívu pozerajú s nedôverou. „Vždy tu bol prvok ťpevnosti AmerikaŤ v prístupe Spojených štátov, a ten len zosilnel po 11. septembri,“ tvrdí pre FT Giles Irwin, finančný riaditeľ britskej spoločnosti Cobham.