Zamestnávatelia jednoduchšie

Štát od 1. júla 2003 preberie niektoré ich doterajšie povinnosti

Aký budem mať dôchodok? Táto otázka doteraz spravidla zaujímala občanov až desať rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, veď zárobky skoršieho obdobia neboli z hľadiska výpočtu jeho výšky zaujímavé. Odteraz by však mal budúci dôchodok zaujímať každého, aj toho, kto svoju pracovnú kariéru len začína, veď nový spôsob výpočtu založený na osobných mzdových bodoch, ktoré bude poistenec získavať každoročne úmerne svojim príjmom, má zvýrazniť jeho vlastné celoživotné zásluhy. To je však iba jedna zo zmien, ktoré zákon o sociálnom poistení (zatiaľ ešte bez čísla) na 160 stranách formátu A4 prináša. Nie je náhoda, že poslanci schválili platnosť zákona od 1. júla 2002, ale účinnosť až od 1. júla 2003. Tento rok má Sociálna poisťovňa, ako jeho vykonávateľ, na prípravu. Pôžička zo Svetovej banky v sume 23,2 mil. USD pre Slovenskú republiku umožní vybudovať nový informačný systém, v ktorom bude mať každý jeden poistenec svoj

osobný účet

relevantný k všetkým subsystémom sociálneho poistenia, teda aj k nemocenskému poisteniu či k pripravovanému kapitalizačnému pilieru dôchodkového poistenia. Pred Sociálnou poisťovňou stojí úloha zabezpečiť plynulý prechod jedného systému do druhého, pričom nejde len o nové spôsoby výpočtov jednotlivých dávok, ale o zásadne iný poistný princíp. Prvé tri roky účinnosti zákona bude musieť SP robiť porovnávacie výpočty dôchodkových dávok podľa nového zákona i podľa predchádzajúcej právnej úpravy, keďže počas trojročného prechodného obdobia zákon garantuje poskytovanie dávky v tej výške, ktorá je pre občana výhodnejšia. Zamestnávateľov odbremení zmena v oblasti nemocenského poistenia, ktorou sa výkon prenesie plne do rúk Sociálnej poisťovne. Pôjde o postupné prebratie agendy asi od 14-tisíc subjektov, na čo zákon stanovuje hraničný termín do konca roku 2004. V súlade s prechodom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania pod krídla Sociálnej poisťovne, ktorý sa uskutočnil od apríla tohto roka, začlenil nový zákon aj

úrazové poistenie

do systému sociálneho poistenia. Od 1. júla 2003 s nástupom účinnosti nového zákona prevezme Sociálna poisťovňa od zamestnávateľov aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 (tie neuspokojovala Slovenská poisťovňa, ale zamestnávatelia). Pôsobnosť Sociálnej poisťovne sa od 1. júla rozširuje aj na výber, kontrolu a vymáhanie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu Národného úradu práce. Výhodou pre zamestnávateľov je, že naraz zaplatia na jedno miesto všetky poistenia - za firmu i za zamestnancov - na dôchodkové, nemocenské, úrazové i poistenie v nezamestnanosti. Pre zamestnanca bude potom výhodou, že každoročne dostane výpis zo svojho účtu a bude vedieť, akú sumu zaňho reálne zamestnávateľ odviedol. Pre samotnú poisťovňu bude nový systém, ktorý bude platiteľov identifikovať podľa ich čísla IČO, a nie podľa toho, či sa sami prihlásili, ako je to dosiaľ, výhodný v tom, že bude môcť identifikovať všetkých povinných platiteľov, nie iba tých, čo sa sami prihlásia. Pravda, do konečného

znenia zákona

prekĺzlo aj niekoľko nesystémových, s ostatnými paragrafmi nepreviazaných bodov, ktoré v praxi asi spôsobia vykonávateľom bolenie hlavy. Zníženie sadzby pre odvod poistného na dôchodkové poistenie o pol percenta na každé nezaopatrené dieťa má evidentný cieľ - podporiť rodiny s deťmi. Formulácia je však veľmi nejasná, znižuje sa poistné? V tom prípade je pol percenta smiešna suma. Znižuje sa percentuálna sadzba zo 6,4 pre zamestnanca na 5,9 či na 5,4 alebo na 4,9 atď.? Pravdepodobne áno. V takom prípade sa príjmy dôchodkového fondu znížia mesačne asi o 136 mil. Sk, možno však aspoň trochu povzbudíme mladých ľudí, aby sa nebáli mať deti. Iným nesystémovým opatrením je stanovenie maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa vypočítava poistné, na 32-tisíc Sk, pričom optimálne by bolo dať túto výšku do súladu s nejakou inou sumou, ktorá sa priebežne mení, či už je to

životné minimum

alebo minimálna mzda, alebo priemerná mzda, ktorej 3,25-násobok navrhovalo ministerstvo. S rastom minimálnej mzdy sa totiž bude rozpätie platieb zužovať a zasa bude dochádzať k nivelizácii, ktorú sa zákon usiloval svojimi princípmi v značnej miere (nie však celkom) eliminovať. Riaditeľ Sociálnej poisťovne Miroslav Knitl má už dávnejšie správnou radou schválený harmonogram prác súvisiacich s implementáciou tohto dôležitého zákona do praxe a chcel by byť so svojou inštitúciou pripravený nie k 30. júnu, ale už k 31. marcu 2003. Je však dosť pravdepodobné, že o časovú rezervu príde, ak sa naplnia slová poslanca J. Brocku, ktorý sa v súvislosti s nejasnosťou okolo onoho pol percenta vyjadril v tom zmysle, že do 1. júla 2003 je ešte dosť času na novelizáciu...

Zuzana Krútka