|
|||||||||||||||||
Pondelok 10.Júna 2002 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Etapa, ktorá odporuje logikeNesplnením podmienok sa agrokomplex môže vyfaulovať Financovanie poľnohospodárstva považujú niektorí západoeurópski politici za jeden z hlavných problémov rozširovania Európskej únie. Bude sa musieť nájsť riešenie pre kvadratúru kruhu, vyhlásil podľa zahraničnej tlače nemenovaný vysokopostavený účastník dohadovania spoločnej pozície členov EÚ pre rokovania s kandidátskymi krajinami. Asociované krajiny, ako potvrdilo aj minulotýždňové rokovanie zástupcov CEFTA v Bratislave, sú v pozícii proti EÚ jednotné a unisono hovoria o potrebe rovnosti šancí medzi nimi a kmeňovými členmi únie. Tento postup je predzvesťou tvrdých rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej pozícii EÚ, ale je aj dôkazom, že menej vyspelé krajiny sa rozhodli odolávať požiadavkám silnejších, lebo tie sú pre asociované štáty neprijateľné. Aj delegáti nedávneho 13. valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vyhlásili, že nie sú im ľahostajné návrhy Európskej komisie na realizáciu spoločnej agrárnej politiky v nových členských štátoch. V súvislosti s integráciou naďalej trváme, podobne ako naši partneri z krajín V4 a ostatných asociovaných krajín, na uplatňovaní princípov rovnakých práv a povinností pre všetkých členov spoločenstva vrátane nových, zdôraznili vo svojom vyhlásení. Poskytovanie priamych platieb iba vo výške 25 % v prvom roku po vstupe do Európskej únie považujú za neprijateľné a diskriminačné, rovnako ako až desaťročné prechodné obdobie na ich úplné vyrovnanie. Žiadame, aby priame platby pre poľnohospodárov nových členských krajín v prvom roku po získaní členstva predstavovali minimálne 50 %, v druhom 70 %, v treťom 90 % a od roku 2007, keď už začnú platiť nové finančné rámce pre spoločnú agrárnu politiku, 100 % ich určenej úrovne, znie ich posolstvo na adresu únie. Od našich slovenských vyjednávačov požadujú koordináciu postupu s ostatnými kandidátskymi krajinami a rokovania o takých podmienkach pre agrokomplex, ktoré umožnia efektívne využívať existujúci agrárny potenciál. Za nevyhnutné v tejto súvislosti považujú presadenie výrobných kvót vo výške 1,2 miliardy litrov pre mlieko, 50-tisíc kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka, 370-tisíc kusov oviec - bahníc, 50-tisíc ton izoglukózy a 1,039 milióna hektárov pestovateľských plôch pre jednoročné plodiny. Akceptovanie súčasných návrhov Európskej komisie by znamenalo, že Slovensko by muselo vypustiť z obhospodarovania až 328-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktoré predstavujú 15,6 % z jej celkovej výmery, s čím nemožno súhlasiť. Slovenskou stranou navrhované kvóty sú nevyhnutným minimálnym predpokladom racionálneho hospodárenia, pri ktorom sa majú rešpektovať zásady ekologickej rovnováhy, udržiavania charakteru prirodzených regiónov krajiny a účelného využívania trvalých trávnych porastov. Preto poľnohospodári vyzývajú tak predstaviteľov SR, ako aj EÚ, aby pri rokovaniach vzali do úvahy ich návrhy a aj na ich základe dospeli k výsledkom, ktoré povedú k obojstrannej výhodnosti integračného procesu. Národná rada SR v poslednom čase schválila tzv. eurozákony a exekutíva prijala rad nariadení, súvisiacich s prístupovým procesom. Praktické napĺňanie týchto noriem si však vyžaduje, okrem značného ľudského úsilia, aj nevyhnutné finančné zdroje. Podľa všetkého, aj keď sa ozývajú z Európy pochybovačné hlasy, už len 19 mesiacov zostáva do očakávaného vstupu do únie. Avšak v prípade, že všetci zainteresovaní na Slovensku nedokážu včas splniť náročné kritériá prístupového procesu, bude ohrozená podstata podnikania na pôde. Okolité krajiny už v tomto roku vytvorili organizačné i finančné predpoklady na zrýchlenie tempa prístupového procesu. To sa, žiaľ, nedá povedať o Slovensku, ktoré znížilo priamu dotačnú podporu o 450 mil. Sk ročne. Poľnohospodári sa rozhodli vyzvať Národnú radu SR, vládu a všetky rozhodujúce politické sily, aby pristupovali zodpovedne k vidieckej i k agrárnej politike a po dopracovaní dôsledkovej štúdie vstupu do EÚ (mala by byť hotová koncom tohto mesiaca), prijali v rozpočte na budúci rok opatrenia na úhradu nevyhnutných nákladov prístupového procesu. Agrokomplex pri transformácii ekonomiky doplatil na nevyváženosť vývoja cien vstupov a výstupov stratou vo výške 45 mld. Sk, znížením stavu zásob, objemov výroby a poklesom agrárnej zamestnanosti o vyše 70 %. Bola to etapa odporujúca logike, lebo pri rýchlejšom raste produktivity práce, ako v priemere za celé národného hospodárstvo, klesla mzdová parita poľnohospodárstva v porovnaní s celoštátnym priemerom až o 25 %. Domáca výroba sa musela rozvíjať nielen pod tlakom zahraničnej konkurencie, ale aj viacerých potravinových afér v zahraničí, ktoré nahlodali dôveru spotrebiteľov v bezpečnosť priemyselne vyrábaných potravín. Výskyt BSE v slovenských chovoch hovädzieho dobytka viedol k poklesu dopytu po hovädzom mäse, ktorý sa najmä krátko po zistení konkrétnych ochorení porazených zvierat v niektorých regiónoch prechodne znížil až o 40 %. Stále nemožno vysloviť spokojnosť so súčasnou výkonnosťou agrosektora, keď hrubá poľnohospodárska produkcia bola v porovnaní s rokom 1995 nižšia o 12,5 %, z toho v rastlinnej výrobe o 11,4 % a v živočíšnej o 13,2 %. Hodnota hmotného a nehmotného investičného majetku klesla vlani menej ako v predchádzajúcich rokoch a dosiahla 86,3 mld. Sk. Po prvý raz od roku 1996 však nedošlo k poklesu bankových úverov, ktoré sa zvýšili z 5,2 mld. Sk v roku 2000 na minuloročných 5,5 mld. Sk. Pokračovalo znižovanie objemu záväzkov, ktoré klesli na hodnotu 17,8 mld. Sk. Podľa údajov katastra nehnuteľností možno konštatovať, že vývoj poľnohospodárskeho pôdneho fondu je stabilizovaný. Poľnohospodárska samospráva je presvedčená, že na význam a funkcie agrokomplexu sa nedá pozerať len z hľadiska jeho podielu na HDP vo výške asi 7 %, z čoho na poľnohospodárstvo pripadá 3,6 %, ale aj so zreteľom na jeho multifunkčnosť a postavenie v sociálno-ekonomických štruktúrach vidieka. Okrem toho by sa nemalo zabúdať, že obyvatelia Slovenska už teraz vynakladajú na potraviny 36 - 38 % všetkých výdavkov a prípadná závislosť od dovozu by tento podiel ešte zvýšila. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |