Bola šanca dobre vydať nevestu

„Ten, kto rozumie energetike, vie, že existuje technologický reťazec: výroba - prenos - distribúcia. Keďže táto vláda sa rozhodla z neho reštrukturalizáciou vyčleniť prenosovú sústavu, my - ako výrobcovia - sme svojím rozhodnutím vstúpiť do procesu transformácie neporušili nič, čo definovala,“ zdôraznil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ a. s. Slovenské elektrárne Vincent Pillár na margo obvinení, že účasť SE v tendri na privatizáciu 49 % a. s. Stredoslovenská energetika i a. s. Východoslovenská energetika SE (v spojení s talianskou spoločnosťou E-Noi) bola v rozpore so schválenou koncepciou transformácie a privatizácie slovenskej elektroenergetiky. Minister hospodárstva Ľ. Harach napokon uznal argumenty predstaviteľov SE. Avšak v spŕške pertraktovaných obvinení, ktoré sa zosypali na SE, druhá strana nemala priestor vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia. A tak V. Pillár k tejto téme v rozhovore pre Hospodársky denník ďalej dodal:

- V rámci privatizácie boli dve kolá. V prvom z nich, v čase predkladania predbežných ponúk, sme sa o vstup do privatizácie neusilovali. No keď sme vo vedení akciovej spoločnosti a v predstavenstve prerokúvali problematiku opätovného zvyšovanej zadlženosti rozvodných podnikov, tak sme rozhodli, že treba tento rast pohľadávok nejakým spôsobom riešiť. Veď v nedávnej minulosti sa zadlženosť rozvodných podnikov, najmä Stredoslovenských energetických závodov, pohybovala v určitých obdobiach až do výšky 4 mld. Sk. Po predaji akcií Globtelu sa výrazne zadlženosť znížila. SE si tiež jednorazovo zobrali úver a pomocou neho

odštartovali kolotoč

a odštupľovali dlh železníc vo výške 2 mld. Sk. Štát bol totiž dlžný železniciam, železnice rozvodným podnikom a rozvodné podniky nám. Aj keď to SE stálo nejaké milióny, išlo nám o to, aby sa i táto otázka uzatvorila. Žiaľ, onedlho sme znova začali zisťovať, že rozvodné podniky opäť zvyšujú svoju zadlženosť voči nám. V čase, keď sme sa rozhodli ísť do privatizácie, tak nám napríklad SSE dlhovali 2,5 mld. Sk. Keď k tomu teraz prirátame náš zákonný nárok, ktorý by sme mohli štyri roky dozadu vyrubiť ako penále, mohli by to dokopy byť už pekné peniaze. Preto si vedenie spoločnosti povedalo: sme tu na to, aby sme situáciu riešili. Jednou z ciest bolo ísť do privatizácie a kapitalizovať pohľadávky SE.

Lenže tŕňom v oku tým, ktorí SE za zvolený postup kritizovali, bolo aj spojenie s talianskou spoločnosťou E-Noi .

- Do rozbehnutého vlaku privatizácie distribučných podnikov už SE nemohli naskočiť, lebo spomínanú predbežnú ponuku sme nepodali. Boli sme si tiež vedomí toho, že do konzorcia nás z principiálnych dôvodov nezoberie francúzsky gigant EdF, ani český ČEZ, ani nemecké spoločnosti RWE či E-ON. Veď by vlastne pribrali konkurenciu. V hre zostal teda len E-Noi. A ten náš záujem uvítal.

Prečo?

- Vo viacerých médiách zaznelo, že nie je takou silnou spoločnosťou, aby mohla obstáť v boji s ostatnými záujemcami. Preto SE by logicky posilnili význam a silu spoločného konzorcia a dali mu oprávnený punc strategickosti. Z nášho hľadiska vstup do takéhoto konzorcia predstavoval mostík, pomocou ktorého sme sa mohli dostať do privatizácie.

Zo strany niektorých predstaviteľov vládnej garnitúry sa však ozvali aj výhrady, že vedenie SE neinformovalo o svojom zámere orgány spoločnosti. Aj keď sa napokon ukázalo, že informácie mali, bol potrebný súhlas valného zhromaždenia?

- Opäť zdôrazňujem, že cieľom bolo dostať peniaze SE cez túto papierovú operáciu domov, teda kapitalizovať naše pohľadávky. Druhý náš cieľ bol podobný ako má EdF, RWE či ČEZ. Teda, ak ja ako výrobca budem vlastniť alebo spoluvlastniť siete na určitom území, na ktorom sa predáva elektrická energia, tak poisťujem predaj svojho výrobku - elektriny. Treba si uvedomiť, že SE sú vo vlastníctve štátu. Ich základné imanie má hodnotu 38 mld. Sk. Výška úverov je 58 mld. Sk. A pôžičky treba vrátiť. Navyše z toho za 28 mld. Sk ručí štát zárukami. Logicky teda vychádza, že najelegantnejší spôsob ako vrátiť pôžičku, je nechať

výrobcu vyrábať,

aby predával svoj výrobok, zarábal a z toho vracal pôžičky. Preto je povinnosťou manažmentu firmy brániť sa všetkému, čo by mohlo potenciálne pribrzdiť predaj nášho výrobku.

A pokiaľ ide o súhlas valného zhromaždenia spoločnosti?

- Podľa výkladu právnikov súhlas valného zhromaždenia je potrebný pre kapitálový vstup, ale na prejavenie záujmu o vstup súhlas potrebný nie je. Samozrejme, ak by sme boli uspeli, potom by sme boli zabezpečili potrebné rozhodnutia. Nehovoriac o tom, že pre dozornú radu sme vypracovali materiál, na jej rokovanie však nebol zaradený.

Ako sa staviate k argumentom, že energetiku treba úplne odštátniť? SE vraj nemali ísť do spomínaného tendra, pretože sú štátnou spoločnosťou a stoja pred privatizáciou?

- Diskusia o tom, do akej miery odštátniť energetiku, stále pokračuje. Ak by sme však chceli byť principiálni, tak potom sa pýtam, prečo neplatí rovnaký meter aj na štátnu Electricité de France či český ČEZ? Slovom, ak si mohol dovoliť prejaviť záujem štátny EdF, tak podľa môjho názoru sme aj my mohli pokojne urobiť to isté. Pritom opakujem, išlo nám o kapitalizáciu našich pohľadávok a hľadali sme záruku na umiestnenie nášho výrobku na trhu.

V súvislosti s obavami, že privatizácia rozvodných podnikov nemala predbehnúť privatizáciu SE (názor, že mala ísť súbežne alebo veľmi krátko za sebou vyslovila aj ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová) sa kompetentní viackrát ozvali, že je to plač nad rozliatym mliekom a práve vedenia SE spomalili proces ich privatizácie. Ako sa staviate k tejto kritike?

- Nesúhlasím s tvrdením, že sme privatizáciu SE spomalili. Ak aj došlo k určitému sklzu, bolo treba vychádzať z daného stavu. Proste SE sa nachádzajú v určitej situácii a poradie sa malo akceptovať. Navyše, keby SE boli vstúpili do jednej alebo do dvoch rozvodných spoločností, tak práve tu bola ideálna šanca pochybnosť poradia napraviť. Tí, ktorí si myslia, že najskôr alebo súbežne malo dôjsť k privatizácii SE, nám mali zatlieskať. Veď keby sme boli v tendri úspešní, zvýšila by sa kredibilita našej akciovej spoločnosti, čo je nesmierne žiaduce pred naším privatizačným procesom. Mladucha musí byť vyčačkaná a mať

dobré veno,

aby sme ju dobre vydali. Ak by si SE zabezpečili kapitálovú účasť v rozvodnom podniku, teda na predaji elektrickej energie, tak by sa zvýšil počet uchádzačov o pozíciu strategického investora v SE. Z toho jasne vyplýva, že sme konali v prospech firmy a nie proti nej.

Aféra okolo vstupu SE do tendra tak rýchlo ako vzbĺkla, aj uhasla. Hoci minister Ľ. Harach napokon nevyvodil personálne zmeny na najvyššom poste v SE, predsa len, neoľutovali ste rozhodnutie vstúpiť na bojové pole, kde šanca na víťazstvo bola veľmi málo reálna a mohla vás stáť odvolanie?

- Keď nič iné, tak sa nám týmto krokom podarili dve významné veci: Po prvé, materiál, ktorý išiel na prerokovanie vládneho kabinetu, hovorí o tom, že časť prostriedkov získaných za privatizáciu SE pôjde na revitalizáciu firmy, na vrátenie pôžičiek SE. Som presvedčený, že keby náš vstup do tendra nebol pertraktovaný, tak nebude vôľa prijať takéto rozhodnutie. Ešte dôležitejšie je, že rozvodné podniky odrazu našli peniaze a zaplatili pohľadávky.

Kedy?

- V týchto dňoch nám pohľadávky nečakane klesli a predstavujú už len približne 0,8 mld. Sk. V čase, keď sme išli do tendra, čiže pred pár týždňami, predstavovali pohľadávky SSE 2,5 mld. Sk, VSE vyše 0,5 mld. Sk. Hoci ešte visí otáznik nad penalizáciou, na ktorú máme už spomenutý právny nárok, tak zo základnej dlžoby naozaj veľa ubudlo. Čiže zrazu rozvodné podniky svoje dlhy voči SE vedeli rýchlo zaplatiť. To vyvoláva špekulácie, že sa možno zľakli prípadného úspechu SE v tendri. Takže rozhodnutie ísť do tendra považujem za úspech.

Minulý týždeň vládny kabinet prerokoval návrh spôsobu privatizácie SE. Aj keď zostali otvorené viaceré z navrhovaných variantov, predsa len MH SR sa napokon priklonilo viac k názoru, že treba privatizovať SE ako celok, nie jednotlivé zdroje. Dá sa povedať, že to je aj názor vedenia SE?

- Ja som práve názor privatizovať SE ako celok tlmočil na MH SR. Bolo päť variantov postupu privatizácie. Ich počet sa neskôr zúžil na dva. Jeden je privatizovať SE ako celok a druhý navrhuje rozdeliť zdroje na jadrové a klasické. Celé vedenie SE je jednoznačne za prvú alternatívu. SE sa v poslednom období dosť parcelovali a atomizovali. Pokračovanie v tomto trende by nebolo efektívne. Subjekt, ktorý operuje na území SR, by nemal vymiznúť z energetickej mapy Európy. Ja to nazývam, že

ide o identitu

slovenskej energetiky. Nehovoriac potom o následkoch ekonomických. Čiže názor SE je, aby sa už nerealizovalo ďalšie atomizovanie spoločnosti.

Na Slovensku sa od januára tohto roka otvoril trh s elektrickou energiou pre odberateľov s ročnou spotrebou nad 100 GWh. Zatiaľ je otvorený len domáci trh. Pravidlá hry na otvorenie do zahraničia má upraviť vyhláška, ktorá síce ešte nie je schválená, ale už sa objavili informácie, že od 1. 1. 2003 budú môcť odberatelia s ročnou spotrebou nad 40 GWh doviezť elektrinu zodpovedajúcu tretine ich ročnej spotreby. Ak vstúpi do platnosti v navrhovanej podobe, sú SE pripravené obstáť v konkurencii?

- Dostali sme už návrh tejto vyhlášky, pripomienkovali sme ho a ostro protestujeme proti tomu, aby jedna tretina mohla byť dovezená už na budúci rok. Je to veľmi príkre a ostré v súvislosti so zadlženosťou SE. Veď oproti každej dovezenej megawatthodine od zahraničného výrobcu bude nepredaná produkcia elektrickej energie zo SE. Tým bude ohrozená možnosť splácania dlhov. V rámci Slovenska SE, a. s., predá za rok 28 TWh elektriny. Ak nepredá viac ako 8 TWh, čiže jednu tretinu z uvedeného množstva, bude to obrovská strata a bude treba hľadať východisko z daného stavu. Je logické, že by sme boli nútení

odstaviť zdroje,

ktoré vyrábajú najdrahšiu elektrinu. Ide najmä o tepelné elektrárne v Novákoch. Tie sú z hľadiska efektivity na konci rebríčka, po tepelných zdrojoch vo Vojanoch, jadrových zdrojoch a vodných elektrárňach. Ich odstavenie z prevádzky by však prinieslo sociálne napätie v súvislosti so znížením ťažby hnedého uhlia a rastom nezamestnanosti. Preto chcem zdôrazniť, že vedenie SE nie je proti liberalizácii trhu s elektrickou energiou, ale zastáva názor, že postupné otváranie by malo citlivo zohľadniť postavenie SE.

Aj keď sa terajšiemu vedeniu SE podarilo reštrukturalizovať časť úverov, predsa len sa zrejme opäť na tento účel využije emisia dlhopisov so štátnou zárukou, o ktorej príprave ste už informovali. Uvažujete aj o možnosti, že štátnu záruku SE nezískajú?

- Návrh emisie dlhopisov sme začali pripravovať až na základe predbežného súhlasu vlády na štátne záruky v rozsahu 7,3 mld. Sk. Tento náš krok odsúhlasilo minulý týždeň aj valné zhromaždenie spoločnosti. Otvorenou otázkou ešte zostáva súhlas Úradu pre štátnu pomoc.

A v prípade, že sa nepodarí získať jeho súhlasné stanovisko?

- Pripravujeme sa aj na variant, že by sme súhlas Úradu pre štátnu pomoc nezískali. Potom by sme od komerčných bánk postupne brali pôžičky, ale za vyššie úrokové sadzby. Veď už v auguste budeme musieť vrátiť väčšiu sumu úverov, a preto potrebujeme zohnať ďalšie peniaze.

Vrátim sa ešte k minulotýždňovému rokovaniu vlády o privatizácii SE. Aké ďalšie kroky budú v najbližších mesiacoch v rámci postupu procesu nasledovať?

- Privatizačný poradca, ktorým sa stala spoločnosť Price Waterhouse Coopers musí pred vyhlásením tendra definovať, ako sa vyrieši celý rad problémov. Najmä pokiaľ ide o náhradu za predčasné odstavenie bohunickej jadrovej elektrárne V-1 a o ďalší osud havarovanej jadrovej elektrárne A-1, ktorá je vlastne dedičstvom bývalej federálnej energetiky. Jej likvidácia

na zelenú lúku

si vyžiada značné finančné prostriedky. Ďalej otáznik visí aj nad energetickou časťou Vodného diela Gabčíkovo, uviaznutými nákladmi, a, samozrejme, je tu spomínaných 58 mld. Sk úverov SE. Až keď bude jasné, ako sa uvedené otázky doriešia, môže byť zverejnená ponuka na privatizáciu SE.

A termín doriešenia spomenutých otázok?

- Podľa môjho odhadu do konca augusta. To znamená, že začiatkom septembra by sa mohol vypísať tender. Veľký časový sklz nepredpokladám. Treba si uvedomiť, že privatizačný poradca podpísal za vykonanie požadovaných prác zmluvu. A tú musí plniť, ak má dostať zaplatené.

Medzi uviaznuté náklady SE patria aj rozostavané bloky tri a štyri Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Viacerí z predstaviteľov veľkých energetických firiem svoj záujem podieľať sa na ich dostavbe podmieňujú garanciami štátu. Na druhej strane však vláda SR rozhodla, že štátne záruky na úvery potrebné na dostavbu neposkytne. No potenciálni partneri zo zahraničia potrebujú záruky ani nie tak na úvery, ale garanciu štátu na tzv. zadný palivový cyklus, čiže doriešenie trvalého uloženia vyhoreného paliva a likvidáciu elektrárne po skončení času jej životnosti. Keďže v najbližších desiatich rokoch budú musieť SE odstaviť nielen V-1, ale dožijú i ďalšie tepelné zdroje, myslíte si, že oživenie myšlienky dostavby je reálne?

- Tento problém má rozmer nielen ekonomický, ale, žiaľ, aj politický. Keď som napríklad hovoril s predstaviteľmi Electricité de France o možnom investovaní do dokončenia týchto dvoch blokov, uviedli, že záujem investora o účasť na dostavbe si žiada od vlády SR

aspoň deklarovať

politickú podporu dielu. Nepôjdu predsa investovať do dostavby dvoch jadrových blokov v krajine, kde na to nie je politická vôľa. Treba tiež objektívne povedať, že rozhodnutie tejto vládnej garnitúry hovorí o neposkytnutí štátnych záruk, ale oficiálne nehovorí proti dostavbe.

Potenciálni záujemcovia o privatizáciu SE (podobne ako to bolo v prípade plynu, čiže privatizácie SPP) budú požadovať aj garancie zreálňovania cien elektrickej energie. A to tak, aby jej cena odzrkadľovala nielen oprávnené náklady, ale aj primeraný zisk. Podľa našich informácií Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súčasnosti pracuje na stanovení metodiky vzorca výpočtu stanovenia ceny. Podieľajú sa na ich práci aj odborníci zo SE?

- Áno. Poradca vlády SR pre privatizáciu Slovenských elektrární Price Waterhouse Coopers hneď na začiatku konštatoval, že nie je dotiahnutá primárna a sekundárna legislatíva, teda nie je definované prostredie. Na úrovni kompetentných relatívne rýchlo došlo k dohode operatívne dotiahnuť legislatívu do konca. FNM urobil zmluvu s poradcom v tom zmysle, že medzeru v cenotvorbe pomôže riešiť jeho subdodávateľ - firma Nero. V súčasnosti už má spracovaný návrh vzorca na definovanie taríf v rozvodných podnikoch, pracuje v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave a pripravuje stanovenie vzorca pre výrobu. Samozrejme, sme si vedomí, že ešte nemôže ísť o absolútne čísla, len o návrhy vzorcov. Zahŕňajú však aspekt vstupov, to znamená

svetové ceny

plynu a perspektívy ich vývoja, ceny palív - hnedého, čierneho uhlia a jadrového paliva a podobne. Podľa ekonomických pravidiel, ktoré budú vychádzať zo schválených vzorcov, by mal už od 1. 1. 2003 stanovovať ceny elektriny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ceny elektrickej energie zatiaľ stanovuje štát.

Zdena Rabayová