Marína, Marylin, Manon

K jubileu prvej dámy slovenského divadla

K jej životu by patrili desiatky ďalších ženských mien z divadelných predstavení, televíznych inscenácií, rozhlasových hier, popritom sa však určite cítil najlepšie v úlohe jej najvlastnejšej - ako Mária Kráľovičová. Generácia hereckých stálic na doskách, ktoré znamenajú svet, zanechala a zanecháva toľko premien, že ich nemožno všetky vyratúvať. Legendárnou zostane jej Marína, ktorú akoby Sládkovič napísal pre ňu ako interpretku, ale široký herecký register rozohrala v slovenskej klasickej i súčasnej dráme, rovnako ako vo svetových hrách, ktoré za vyše polstoročia naštudovala. Shakespeare, Arbuzov, Čechov, Karvaš a ďalší sa jej prostredníctvom prihovárali slovenskému divákovi na prvej divadelnej scéne. Pretože tu natrvalo zakotvila po krátkom úvodnom účinkovaní v Martine, keď ju objavil Andrej Bagar. Na javisku aj v elektronických médiách spolupracovala s najlepšími slovenskými režisérmi a hercami. Zrejme ani nezbadala, ako sa ona sama stala legendou.

Mária Kráľovičová vždy patrila k hercom, ktorí hľadali a nachádzali vzťah s ľuďmi aj prostredníctvom inej formy reči - poézie. Nikto nezráta, koľko samostatných recitálov a vystúpení absolvovala za tie roky, ako neúnavne šírila štúrovskú i súčasnú slovenskú poéziu. Medzi jej prvenstvá patrí aj to, že prešla s interpretáciou básní tri kontinenty. Osobne sa priatelila a priatelí s poprednými spisovateľmi a básnikmi. Herečka, ktorá nečíta len scenáre, v ktorých má hrať, ale má nadhľad nad literatúrou, hudbou i výtvarným umením. Ba ako máloktorá dáma od divadla neraz vystúpila aj publicisticky a v rozhovoroch zaujímala stanoviská aj k vážnym spoločenským témam.

Národná umelkyňa Mária Kráľovičová bilancuje priebežne novou kreativitou. Aj v súčasnosti hrá v Tajovského Ženskom zákone, ktorý bratia Moravčíkovci prepísali do jej rodného záhoráckeho nárečia, ale aj v ďalších hrách, dabuje v televízii, recituje.

Rudolf Čižmárik