|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Júna 2002 | |||||||||||||||||
|
![]() |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chorvátsky hlad po investíciáchZáhreb sa rýchlo uberá cestou obchodnej liberalizácie Chorvátsko sa rýchlejšie uberá cestou liberalizácie obchodu a v tomto smere je mimoriadne atraktívne pre zahraničných investorov. Aj takéto názory odzneli na nedávnom seminári Ako obchodovať s Chorvátskom, ktorý zorganizovala Chorvátska hospodárska komora a bratislavský Chorvátsko-slovenský podnikateľský klub. Krajina sa po rokoch vojen a politických problémov stáva stabilizovanou a perspektívnou krajinou, čo sa začína premietať aj do konkrétnych hospodárskych výsledkov. V minulom roku tak priemyselná výroba zaznamenala 6-percentný rast, infláciu sa podarilo udržať na úrovni okolo 5 percent. Problémom zostáva až 22,3-percentná nezamestnanosť, ako aj negatívne saldo obchodnej bilancie, ktoré bolo 4,385 miliardy USD. Čo sa však týka negatívneho vývoja zahraničného obchodu, treba povedať, že veľký počet Chorvátov pracovalo a pracuje v západnej Európe, takže dôchodky a pomoc zo zahraničia sa v nezanedbateľnej miere podpisujú pod zvýšený domáci dopyt, ktorý stimuluje Pokiaľ ide o konkrétne ekonomické ciele, vláda v Záhrebe by chcela dosiahnuť v roku 2002 aspoň 4-percentný hospodársky rast. Za prioritu sa označuje aj dokončenie procesu privatizácie, pričom sa v prvom rade myslí na petrochemický gigant INA, energetický podnik Hrvatska elektroprivreda a poisťovací sektor. Na prechod do súkromných rúk čaká aj časť hotelov. Pritom netreba hádam zdôrazňovať, že Chorvátsko veľké nádeje vkladá do turistiky. Vlani krajina zaznamenala 38 mil. prenocovaní, z čoho asi 90 percent pripadalo na zahraničných hostí, tento rok by v Záhrebe chceli prekonať tieto výsledky. No a azda najväčšou prioritou je ďalšie prehlbovanie integrácie do euroatlantických štruktúr a aktívne členstvo v medzinárodných organizáciách. Chorvátsko by tak malo až 80 percent obchodu uskutočňovať s krajinami, s ktorými má podpísanú dohodu o voľnom obchode. Na tento rok sa plánuje prijatie do CEFTA, keď zostáva do konca ešte dotiahnuť rozhovory s Rumunskom. Určité obmedzenia obchodu, pravda, pretrvávajú (napríklad systém dovozných a vývozných kvót), tie sú však v súlade s WTO. Členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii tiež zaväzuje Záhreb k ďalšiemu znižovaniu ciel, ktoré sú v súčasnosti 3,5 percenta v priemere pre priemyselné produkty a 20 percent pre poľnohospodárske. Práve tento vysoký stupeň liberalizácie by mal byť jedným z lákadiel pre zahraničných investorov, s ktorými Chorvátsko vážne počíta. V období 1993 až 2001 zaznamenali akumulovaný prílev priamych zahraničných investícií vo výške 6,6 miliardy USD. No nielen to. Pre vstup zahraničného kapitálu sa vytvára aj priaznivá legislatívna klíma. Zabezpečená je rovnocennosť domácich a zahraničných subjektov. Zákony tiež umožňujú voľný transfer ziskov. Okrem toho sa v prípade väčších investícií do novozaložených podnikov poskytuje významná úľava z dane z príjmu, ktorá je v súčasnosti pre právnické subjekty 20 percent (pozri tabuľku). Rastislav Boldocký |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||