Po piatich rokoch

Vo svete stále hladuje vyše 800 miliónov ľudí

Je to deprimujúce dávať si ciele a nakoniec ich nesplniť. Nehovorím o osobných novoročných predsavzatiach, ale o sľuboch záchrany tejto planéty od hladu. OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa pred piatimi rokmi zaviazala zmobilizovať politickú vôľu a finančné prostriedky, aby ročne znížila počet hladujúcich a podvyživených o 22 miliónov a dosiahla tak do roku 2015 zníženie celkového počtu o polovicu. Na tohtoročnom (v celkovom poradí už) 120 stretnutí pod názvom Svetový potravinový summit: päť rokov po... (pôvodný minuloročný termín sa presunul pre septembrové útoky) musela však skonštatovať, že sa jej zatiaľ nedarí dostať pod hranicu 6 miliónov hladujúcich za rok. A tak ide predsavzatia z roku 1996 počas štyroch dní oživovať u všetkých zástupcov 185 krajín.

Hladom a podvýživou totiž trpí vo svete vyše 815 miliónov ľudí. Len na porovnanie: v rovnakom čase trpí asi tretina svetovej populácie na tej lepšej strane zemegule obezitou. Avšak nožnice globalizácie rovnako odrežú z priestoru potravinovej bezpečnosti každého piateho obyvateľa rozvojového sveta, ktorý padne do priepasti chronickej podvýživy, kde je ich dnes asi 777 miliónov. Vlastne každé štyri sekundy podľa neoficiálnych údajov zomrie v dôsledku podvýživy jeden človek. To sa ani poriadne nestihnete nadýchnuť. S podvýživou súvisí aj 55 % detských úmrtí z 12 miliónov.

Dôvody sú najrôznejšie - sucho, záplavy a hurikány či iné prírodné katastrofy, choroby, ale aj kontaminované vodné zdroje a potraviny. Napríklad až šestina populácie nemá dodnes prístup k pitnej vode, o zavlažovaní polí ani nehovoriac. Planéta sa zväčšuje, no plocha ornej pôdy sa scvrkáva. Na jedného človeka je to teraz 0,23 hektára, no už o 50 rokov to bude len 0,15. Pravda, ak medzičasom väčšinu z danej plochy nezamínujú dôsledky občianskej, náboženskej a lokálnej vojny alebo konfliktu s medzinárodným dosahom. Lebo vo väčšine prípadov to je hlavný dôvod.

A tu niekde by mali pomôcť vyspelé krajiny. Na summit lemovaný protestmi antiglobalistov upozorňujúcich na nebezpečenstvá geneticky modifikovaných potravín (ktoré na jednej strane môžu pomôcť proti cudzopasníkom, no na druhej nemusia zabezpečiť svoju prirodzenú reprodukciu, čím tretí svet vháňajú do ďalšej ekonomicko-potravinovej závislosti od svojho donora z vyspelých krajín) neprišli tí, ktorí môžu pomôcť. „Koľké hlavy štátov a vlád krajín OECD pricestovali na tento summit chudobných? Dvaja z 29. Máme dobrý indikátor politickej priority, ktorú dostala tragédia hladu,“ skonštatoval trpko generálny riaditeľ FAO J. Diouf. Tými dvoma reprezentantmi boli premiéri Talianska a Španielska - hostiteľskej krajiny a predsedajúcej krajiny v EÚ. Tiež veľavravné. No pravdou je, že Dioufovi sa bude ťažko rozprávať o jeho štyroch myšlienkach, ako zabezpečiť adekvátne množstvo potravín pre každého.

Pravdepodobne sa nožnice obezity a podvýživy budú otvárať naďalej. Na planéte naozaj nie je nedostatok jedla. Zatiaľ nie. Len správny prístup a snaha vyspelého sveta chýba. Veď iba 11 mld. USD z 68-miliardovej ročnej zahraničnej rozvojovej pomoci putuje do poľnohospodárstva. Takže, ako dodal Kofi Annan, naozaj „nemá zmysel prijímať ďalšie sľuby“.

Slávka Blazseková