V únii tesnejšie obleky

Slovensko sa v pelotóne desiatich stredoeurópskych a východoeurópskych kandidátskych krajín (Slovinsko, Maďarsko, Estónsko, ČR, Lotyšsko, Slovensko, Poľsko, Litva, Bulharsko a Rumunsko) drží v strednej pozícii. Vyplýva to z konvergentnej štúdie nemeckej DGZ Deka Bank a jej Deka Converging Europe Indicator (DCEI). Skladá sa zo štyroch faktorov: stavu reálneho hospodárstva, inštitucionálneho, monetárneho a fiškálneho. Úroveň kandidátskych krajín sa porovnáva s priemernom členov EÚ. V tomto roku DGZ Deka po prvý raz uverejnila aj prognózu približovania sa kandidátov k priemernej úrovni EÚ v nasledujúcom roku. Slovinsko s hodnotením 83 % bude v roku 2003 jasne na čele. Doháňať ho bude Maďarsko a ČR (po 81 %), Estónsko bude o 1 % za vedúcou trojicou. Slovensko sa má prepracovať na piate miesto s výsledkom 74 % a predstihne Lotyšsko, kým Poľsko bude stagnovať na tohtoročnej úrovni. Dvojica predstaviteľov Zduženia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík a Štefan Lednár v materiáli Hospodárska a priemyselná politika SR pripúšťajú, že sme svedkami prakticky dvojakého prístupu pri hodnotení ekonomickej výkonnosti SR zo strany zahraničných ratingových agentúr, prípadne bankových a finančných inštitúcií. Jedno hodnotenie vyznieva oficiálne lepšie pre súčasnú politickú garnitúru a široko sa interpretuje v domácich médiách, druhé (vnútorné) sa však dostáva už priamo pred subjekty z EÚ, a tu sa už pracuje s prísnejšími kritériami. Odborný pohľad na reálny stav ekonomiky u nás vyznieva podstatne negatívnejšie. Potvrdilo to vysvedčenie od ratingovej agentúry Fitch, ktorá nepreradila SR do investičného pásma, ale ponechala nás tam, kde pri absencii pragmatickej hospodárskej politiky skutočne patríme, teda do špekulatívneho pásma.

Pri reálnom nazeraní na hospodársky život v SR odborníci zhodne konštatujú, že ani pri vysokých tempách ekonomického rastu nebudeme spĺňať kritériá konkurencieschopnosti skôr ako pred rokmi 2010 až 2015. Ak by slovenská ekonomika dosiahla 4-percentný rast HDP na obyvateľa, približne 70-percentnú úroveň EÚ by dosiahla okolo roku 2036. V roku 2021 by to bolo, ak by sme vykázali 5-percentný rast HDP. Pri optimistickom scenári (rast HDP 6 %) vidia odborníci reálny rok 2015. Podľa Š. Lednára nemožno sa preto ani veľmi čudovať bežnému občanovi únie, že vstupu SR do EÚ veľmi netlieska. A aký je pohľad zo slovenskej strany? Z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý urobila agentúra Dicio od 2. do 15. mája na vzorke 1049 respondentov,

vyplynuli obavy

väčšiny Slovákov, že po septembrových parlamentných voľbách a vstupe krajiny do EÚ klesne ich životná úroveň. Prieskum zisťoval názory občanov na pohyb cien, koruny, platu, nezamestnanosti a kúpyschopnosti po jesenných voľbách a v období troch rokov po vstupe SR do EÚ. Slováci sa obávajú, že po voľbách a vstupe do EÚ klesne ich životná úroveň. Až 75,8 % občanov si myslí, že sa po septembrových parlamentných voľbách na Slovensku zvýšia ceny, nezmenia sa podľa 13,7 % opýtaných a 1,2 % verí, že klesnú. Plat sa nezmení podľa 51,8 % respondentov, pre 7,4 % stúpne, podľa 18,9 % klesne. Poklesu kúpyschopnosti po voľbách sa obáva 53,5 % občanov. Väčšina Slovákov (70,3 %) sa najviac

bojí rastu cien

v období troch rokov po vstupe SR do EÚ. Ceny sa nezmenia podľa 12,3 % a 4,3 % sa domnieva, že klesnú. Pri plate sú občania optimistickejší, pretože 31,8 % z nich je presvedčených, že po vstupe stúpne. O niečo menší podiel (31,3 %) sa domnieva, že ich plat sa nezmení a podľa 14,3 % klesne ich plat po vstupe do EÚ. Presne 40,4 % Slovákov netají, že ich kúpyschopnosť po vstupe do únie klesne. Na rovnakej úrovni zostane podľa 24,0 % a pre 17,6 % stúpne. Občania veria, že v období troch rokov po vstupe do únie klesne nezamestnanosť. Myslí si to 30,6 %. Naopak, podľa 29 % stúpne a na rovnakej úrovni zostane pre 20,6 % opýtaných. Hodnota koruny po vstupe do EÚ klesne podľa 37,2 %. Jej hodnota sa nezmení podľa 17,6 % a 17,2 % je presvedčených, že slovenská koruna stúpne.

Tibor Bucha