Chceme rovnosť príležitostí

Je nešťastím integrácie spájať rozširovanie a agrárnu reformu

Slovensko pozitívne hodnotí snahu Európskeho parlamentu orientovať v budúcnosti spoločnú poľnohospodársku politiku viac v prospech štrukturálnej, a tým podporovať celkový rozvoj vidieka. To logicky nadväzuje na multifunkčné chápanie úlohy poľnohospodárstva v spoločnosti, ktoré je príznačné hlavne pre Európu. „So zásadami, ako je odstraňovanie nerovností medzi regiónmi a ľuďmi, podpora rovnosti príležitostí a partnerstva, posilnenie pozície ľudí na vidieku, subsidiarita a integrovaný územný prístup v rozvoji vidieka, sa stotožňujeme,“ uviedol minulý týždeň na Európskom poľnohospodárskom konvente v Bruseli, ktorý bol príspevkom k diskusii o budúcej Európe, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Slovensko podľa neho zastáva názor, že návrh Európskej komisie na financovanie rozšírenia v podobe, ako navrhuje únia, nezaručuje spravodlivé a rovné zaobchádzanie na vnútornom trhu pre poľnohospodárov z nových členských krajín. „Priame platby s ich začiatočnou navrhovanou výškou skôr spomalia reštrukturalizáciu slovenského poľnohospodárstva, ako ju podporia. Tiež desaťročné prechodné obdobie,

zbytočne dlhé

v oblasti priamych platieb, skôr sťaží vytvorenie konkurenčného poľnohospodárstva na Slovensku. Pomalé zvyšovanie podielu uplatňovaných kompenzačných platieb objektívne prinesie nerovnováhu príležitostí. Rozdiely medzi novými a starými členskými krajinami sa takto budú prehlbovať,“ uviedol. Podľa ministra vo viacerých kandidátskych krajinách prevláda názor, že uplatnenie diferencovaného prístupu výrazne znevýhodní konkurenčnú pozíciu nových členských krajín na jednotnom trhu EÚ. Prístup pri stanovení výšky výrobných kvót a priamych platieb verejnosť vníma veľmi citlivo. Najmä výšky výrobných kvót sú považované za diskriminačné, lebo Slovensko má eminentný záujem pokryť predpokladanú zvýšenú spotrebu obyvateľstva po vstupe do EÚ vlastnou produkciou, na ktorú má výrobné kapacity. Tým by sa nezvyšoval už aj tak vysoký deficit obchodnej bilancie. Hlavný vyjednávač ministerstva pôdohospodárstva Ľubomír Miček hovorí, že „základným princípom podnikania v EÚ je rovnosť príležitostí. Terajšie členské krajiny EÚ počítajú s tým, že z ich prebytkov by sa mal v budúcnosti kryť rast

spotreby potravín

v nových členských krajinách“, teda nebol by vyrovnávaný z domácej produkcie. „S týmto sme nesúhlasili, a to bol na poľnohospodárskom konvente zásadný rozpor,“ dodáva. Napriek týmto „nedorozumeniam“ účastníci diskusie sa zhodli, že riešenie spoločnej poľnohospodárskej politiky nemá byť dávané do súvisu s prístupovým procesom. Viaceré členské štáty chcú podľa Ľ. Mičeka „využiť situáciu na to, aby sa skostnatená spoločná poľnohospodárska politika EÚ riešila ešte pred rozšírením únie. Reprezentanti asociovaných krajín nie sú proti tomu, aby sa to riešilo, ale dali sme podmienku, nech to nie je dôvodom na oneskorenie vstupu do únie“. Na našu otázku, či jednotný postoj asociovaných krajín môže zmeniť pozíciu súčasných členských štátov únie, rezortný vyjednávač hovorí, že v Bruseli

naše argumenty

našli podporu aj u mnohých poslancov Európskeho parlamentu. Krajiny, ktoré dostávajú momentálne viac financií, nie sú za to, aby sa urobila revízia spoločnej politiky a naďalej požadujú plnú výšku priamych platieb. Pre krajiny, ktoré sú najväčší donori, je to príliš drahé a uvažujú, aby sa revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky prostriedky používali cielenejšie. „Myslíme si, že spoločný postup otvorí oči aj Európskej komisii a budeme môcť presadiť naše návrhy.“

Zástupca Maďarskej republiky István Major, ktorý sa zúčastnil v Bratislave na rokovaní podvýboru pre poľnohospodársky obchod krajín CEFTA, na túto otázku Hd reagoval slovami o „hlbokom presvedčení Maďarska, že počas nasledujúcich mesiacov bude potrebná

veľká solidarita

v spolupráci všetkých pristupujúcich krajín, najmä v oblasti poľnohospodárstva. Mali by sme dosiahnuť čo najlepšiu koordináciu, aby sme členským štátom EÚ mohli ukázať spoločnú a pevnú pozíciu v týchto základných otázkach. Ide o veľké sumy peňazí a veľmi signifikantné ekonomické záujmy. Mali by sme sa vyhnúť situácii, že by sa otázka prístupu kandidátskych krajín stala zajatcom spoločnej poľnohospodárskej politiky. V opačnom prípade by sa prístupový proces oddialil o značný čas“.

Ako upozornil štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Ivan Rosival, štvrtého septembra sa uskutoční v Bratislave stretnutie ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA. Malo by významne

prispieť k tomu, čo uviedol I. Major, teda k zladeniu stanovísk k prístupovému procesu. I. Rosival oceňuje slová maďarského predstaviteľa o solidarite a vzájomnej podpore a poukázanie na fakt, že v prístupových rokovaniach ide o veľký

objem financií

a veľmi významné hospodárske záujmy. Aj štátny tajomník MP SR by považoval „za veľké nešťastie, keby sa do protikladu dostali reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a prístupový proces do EÚ. Tieto dve veci nie je správne spájať“, zdôraznil.

Vladimír Turanský