Kde sme a čo chceme (55)

Zdravotníctvo na hrane noža

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá MUDr. Karol Džupa, CSc.

Aké vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

K. Džupa: Proces rozširovania NATO má svoju históriu, dlhodobú stratégiu a postupnosť. Zohľadňuje širšie súvislosti a prihliada na vývoj nielen v Európe. Potešiteľné je, že ráta aj so Slovenskou republikou, čo deklarovali rozhodujúci predstavitelia aliancie, hlavne štátnici dominantných členských krajín. Uvedený proces zahŕňa politické, ale i ekonomické hľadisko, čo je z pohľadu Slovenska pri posudzovaní jeho členstva pravdepodobne to najdôležitejšie. Hoci vari z vojenského hľadiska do určitej miery môže pozitívne zavážiť, že ochranná zóna dominantných európskych členských štátov sa posunie smerom na východ, aj keď o neveľké, predsa len dôležité územie. Tieto argumenty, domnievam sa, napokon prevýšia skutočnosť, že naša armáda, ale aj ekonomika musia ešte veľa doháňať, aby sa priblížili požiadavkám a normám aliancie. Pre Slovensko ich totiž NATO v žiadnom prípade nezníži ani nezmení.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do EÚ?

K. Džupa: Slovensko musí celkom zreteľne, ale na skutkoch, nie vo verbálnej polohe, presvedčiť, že dokáže prevziať a na svoje podmienky aplikovať normy, ktoré sú v členských krajinách EÚ rokmi osvedčené a nemenné. Ak pritom do spoločného hodnotového rebríčka vnesie rozpracované národné prvky, má šancu byť vnímané ako pozitívny potenciálny partner. Môžeme sa preto hrdiť, „hecovať“ a nadúvať, akí sme dôležití, koľko sme už urobili, robíme a spravíme, že do Európy už dávno patríme a pod., ale s tým aj rýchlo prestať. Rozhodnú skutky, splnené podmienky a obhájenie vlastnej ponuky pozitívnych vkladov, ktoré EÚ môže naším vstupom získať.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

K. Džupa: Pre zdravotníctvo sa začalo aj sa končí obdobie medzi parlamentnými voľbami krízou, ktorej dôsledky nie je ťažké predvídať, lebo ich už možno dnes identifikovať. Predovšetkým reálne klesla možnosť zachytenia rôznych chorôb v začiatočných štádiách, ktoré adekvátna liečba dokáže vyliečiť alebo aspoň dostať do optimálneho stavu, aby zvláštnym spôsobom nenarušili kvalitu života. Žiaľ, aj akútne následky týchto chorôb, rovnako akútnu, život ohrozujúcu medicínu je dnes veľmi zložité zabezpečiť. Dôsledky pre chorého, najmä ohrozeného, sú zjavné. Najviac doliehajú na najslabšie skupiny obyvateľstva, starých, odkázaných a zdravotne hendikepovaných. Dlhodobé preventívne programy išli do útlmu. Navyše medicínski pracovníci sa často pri riešení, lepšie povedané pri neriešení diagnosticko-liečebného procesu pohybujú na hrane noža. V snahe aspoň niečo urobiť, musia siahať po alternatívach, o ktorých vedia, že nie sú pre dané obdobie a chorobu optimálne. Je to stresujúce, pre mnohých až demotivujúce.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

K. Džupa: V našej povahe je zakorenené rozdeľovanie. Ten je z dediny, iný z mesta, ďalší z východu alebo zo západu, náš, nie náš, bodkovaný či fialový. Podobne sa staviame k problémom v každej oblasti. Namiesto toho, aby sme ich identifikovali, hľadali, našli riešenie a realizovali ho, mrháme čas na protiargumentáciu, lebo to navrhnuté nie je naše. Keď ju nemáme, udrieme pod pás. Zo zásady. Niektorí odborníci tvrdia, že prielom v tejto oblasti môže urobiť až zásadná generačná výmena. Súhlasíme s nimi, na druhej strane robíme všetko pre to, aby dovtedy, kým nastúpi, sme ju deformovali na náš obraz. Preto sa stotožňujem s názorom, že už musí konečne prísť čas, keď nás problémy budú spájať. Povedané obrazne. Budeme mať radi, napríklad futbal, aj keď každý budeme „fandiť“ inému klubu.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

K. Džupa: V rýchlom behu života si mnohokrát neuvedomujeme, že sme generácia, ktorá bola pri tom, keď vznikla Slovenská republika moderného, európskeho typu. Možno desiate výročie jej vzniku bude udalosťou, ktorá nás prinúti sa nad tým, a s vyvážením patričnej hrdosti, ale aj zodpovednosti, zamyslieť. Uvedomiť si, že z toho vyplývajúce plusy a mínusy sú len a iba v našich rukách. Povinní sme urobiť všetko pre to, aby - ak sa toho dožijeme - sme mohli našim vnúčatám, pravnúčatám s patričnou radosťou o tom rozprávať.