Francúzska šanca

Tretie Chiracovo víťazstvo

Tretie volebné víťazstvo Jaquesa Chiraca v priebehu dvoch mesiacov, čoraz hlbšia agónia ľavice, ústup extrémistov a rekordne nízka volebná účasť. Asi takto by sa dalo zhrnúť prvé kolo francúzskych parlamentných volieb. A hoci sa v druhom čo-to ešte môže zmeniť, určité závery sa ponúkajú už teraz. Výsledky potvrdzujú celoeurópske tendencie: jednak dochádza k návratu pravicových síl k moci, jednak občania preukazujú čoraz menší záujem o hlasovanie.

Strany podporujúce prezidenta Chiraca získali takmer 44 percent odovzdaných hlasov. Je preto viac ako pravdepodobné, že po druhom kole, ktoré je na programe už v nedeľu, Francúzsko aj oficiálne ukončí obdobie dvojvládia. A nielen to. Nie je vylúčené, že Zväz za prezidentskú väčšinu (UMP), najväčšia a Chiracovi najlojálnejšia strana v pravom bloku, získa absolútnu väčšinu v parlamente. UMP totiž už v prvom kole získalo 33,3 percenta hlasov a vzhľadom na väčšinový volebný systém by sa toto číslo mohlo premietnuť do zisku výrazného počtu mandátov. V každom prípade sa zopakuje situácia z prvých dvoch rokov Chiracovho prezidentského mandátu, keď mal podporu aj v parlamente. Takáto situácia v každom prípade necháva viac priestoru na presadzovanie odvážnejších plánov a programov, ako čo to bolo v prípade posledných päť rokov, keď pre každé závažnejšie rozhodnutie bol potrebný kompromis medzi pravicovým prezidentom a ľavicovou vládou. V takomto kontexte výsledky možno chápať aj ako šancu pre Francúzsko.

Výsledky prvého kola parlamentných volieb vo Francúzsku sú ďalšou ranou európskej ľavici. Tá ešte nedávno vládla takmer v celej Európskej únii a teraz zase takmer všade prehráva, konštatovala včera európska tlač. Ľavicový blok pritom získal iba 36 percent hlasov, pričom jeho najsilnejší subjekt - socialisti - len necelých 24 percent. Prvé analýzy ako príčinu tohto vývoja označujú predčasný odchod volebného lídra Lionela Jospina z politiky po neúspechu v prezidentských voľbách, ako aj vysokú absenciu medzi ľavicovými voličmi. Avšak je jasné, že skutočné dôvody budú omnoho hlbšie a francúzska ľavica ich musí urýchlene zistiť a odstrániť, ak sa chce pohnúť dopredu.

„Toto je už tretíkrát, čo volíme za posledné dva mesiace a v nedeľu pôjdeme zase. Je mi z toho zle,“ uviedol pre britský The Guardian jeden z voličov. Takúto náladu číselne vyjadruje historicky vysoká - až 35-percentná neúčasť voličov. Bolo by však chybou nízku účasť pripisovať len zunovaniu z opakovaného hlasovania alebo dokonca peknému počasiu a majstrovstvám sveta vo futbale. Nízka účasť skôr hovorí o znechutení Francúzov politikou, dokonca aj celým politickým systémom. A to je už vážny dôvod na zamyslenie

Španielsky minister zahraničných vecí Josep Piqué, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ, privítal včera v Luxemburgu slabé výsledky krajnej pravice v prvom kole francúzskych volieb. „Prvé jasné a pozitívne hodnotenie, to sú nízke výsledky extrémistov. To je dobrá správa pre všetkých,“ vyhlásil minister v Luxemburgu. Ukázalo sa teda, že aspoň v krátkodobej perspektíve protilepenovské demonštrácie neboli zbytočné. Počet stúpencov krajnej pravice klesol na 12,5 percenta a vďaka nie úplne spravodlivému volebnému systému extrémisti získajú maximálne dve kreslá v parlamente.

Rastislav Boldocký

CHIRACOV TÁBOR 43,94 %

Zväz za prezidentskú väčšinu 33,3 %

Zväz za francúzsku demokraciu 4,83 %

Ostatné konzervatívne strany 5,81 %

ĽAVICA 36,04 %

Socialisti 3,94 %

Radikálni socialisti 1,52 %

Komunistická strana 4,95 %

Zelení 4,47 %

Ostatné ľavicové zoskupenia 1,16 %

PRAVICOVÍ RADIKÁLI 12,55 %

Národný front 11,23 %

Republikové národné hnutie 1,09 %

Ostatné pravicové radikálne strany 0,23 %

ĽAVICOVÍ RADIKÁLI 2,76 %

Robotnícky boj 1,19 %

Revolučná komunistická liga 1,25 %

Ostatné ľavicové radikálne strany 0,32 %

NEZÁVISLÍ 5,08 %

Ľavicoví nacionalisti 1,18 %

Poľovníctvo, rybolov, príroda a tradície 1,65 %

Ostatní 2,25 %