Jedna ruka nevie, čo robí druhá

V regióne žije štvrťmilióna obyvateľov, no potravinárskej výroby sa zbavili

V Košiciach dnes žije viac ako 250-tisíc obyvateľov, ale mesto postupne stráca jeden spracovateľský podnik za druhým. Košické mliekarne či pivovar už dlho nezásobujú výrobkami mesto a okolie. Výrobky mliekarne boli známe po celom Slovensku, najmä mrazené mliečne špeciality či kvalitná bryndza. Ale už nie sú, preto mliekom a výrobkami z neho zásobujú Košice mliekarne z východoslovenského regiónu, ale aj zo vzdialenejších miest. Potom nečudo, že ich preprava zvyšuje výrobné náklady, čo sa v obchodoch premieta do ich ceny. Nedomyslený návrh zrušiť mliekareň v Košiciach urobil negatívny zásah do ekonomiky dodávateľov mlieka a výrobkov z neho. Tieto slová platia i na pivovar, ba sa odmlčal aj mäsokombinát. Vraj blízko je humenský Mecom a rimavskosobotský Tauris. Preprava mäsa i mäsových výrobkov opäť zasahuje do ekonomiky producentov. Asi tí, čo rozhodujú o počte mäsokombinátov, sa riadia dánskymi skúsenosťami. To by sa však nemali. Dánsko má približne toľko obyvateľov ako Slovensko. Štatistika uvádza o 100-tisíc menej, aj rozlohou je tento vyspelý štát menší o 6431 štvorcových kilometrov. Dánski poľnohospodári však chovajú 24 900 kusov ošípaných a slovenskí len o 1700 kusov menej. Markantný rozdiel je v porážkarniach, v Dánsku sú dve, čiže veľkokapacitné a na Slovensku je ich 164 malokapacitných. O veľkokapacitných porážkarniach nemôže

byť ani reči

na Slovensku. Proste už neexistujú alebo prestávajú existovať. Preto sa naši odborníci nazdávajú, konštatovali to na zasadnutí sekcie pre koordináciu agropotravinárskeho trhu SPPK v Moldave nad Bodvou, že likvidáciou malých porážkarní a výrobní si pred vstupom do EÚ začíname osvojovať dánsky systém. Ale pozor! V Dánsku nevyrábajú toľko druhov produktov ako u nás. Opakujúcich sa v názvoch, menej však v kvalite. Košice sa pýšili aj moderným mlynom, ktorý ak nebol najväčší v Európe, určite patril medzi najväčšie. Ešte šťastie, že robia dobré meno hydinári a spracovatelia zeleniny a ovocia - Košické hydinárske závody a Frucona. Za tie nemusia „zaskakovať“ malí podnikatelia. Za zlikvidovaný mlyn áno. Napríklad Moldavský automatický mlyn, ktorý vlastní Ján Gubek. V roku 1948 ho znárodnili a po roku deväťdesiatom ho pôvodnému

majiteľovi vrátili

s ospravedlnením. Mlyn začal písať svoju históriu v 18. storočí. Postavili ho ako vodný. Keďže Moldava bola v centre obilninárskej oblasti, mlyn nebol osamostatnený, v obci ich bolo päť. V minulom storočí, po štyridsiatom ôsmom, nechali v prevádzke len jeden - Gubekov mlyn. Až do roku 1921, keď mlyn vrátili majiteľovi, ho využívali na doplnkovú výrobu. Po revolúcii mlyn zrekonštruovali, obnovili v ňom celý mlecí proces, začali mlieť potravinársku pšenicu i raž. Kým pred polstoročím denne zomleli 30, v súčasnosti je to 70 ton. Do obchodov od Moldavy až po Bardejov a Vysoké Tatry dodávajú všetky druhy múk. Varia a pečú z nich v Košiciach, Kežmarku, Rožňave, Prešove. „Mlyn postupne modernizujeme,“ hovorí 84-ročný majiteľ Ján Gubek a pokračuje: „Všestranne sme pripravení plniť požiadavky odberateľov, prevažne pekárne, cestovinárne, ale aj obchodných partnerov. Naším cieľom je kvalita, preto reklamácie nepoznáme. Cena je prístupná a nie sú narušené ani dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Keďže je o našu múku záujem, zaviedli sme trojzmennú prevádzku. Zamestnávame 60 ľudí, ktorí mesačne priemerne zarábajú 15 000 Sk. V priebehu desiatich rokov sa platy trojnásobne zvýšili. Čo povedať o efektívnosti? Vari iba toľko:

slovo strata

nepoznáme, každý rok sme ziskoví. A to hovorí za všetko.“ Aj Ján Gubek sa sťažuje na nedomyslené rušenie firiem a prevádzok. Napríklad v blízkosti mlyna v Moldave sa rozhodli zlikvidovať modernú pekáreň, a tak likvidátor denne dovážal výrobky zo vzdialenosti 80 km. Aj dovoz múky do väčších vzdialeností, 80 až 180 km, je podľa neho neekonomický a právom sa pýta, či takýto postup podnikania prispieva k zlepšovaniu hospodárnosti, najmä ak má „pomýlený“ konkurent s ekonomikou problémy. Nuž, čo k tomu dodať? Čiastočnú odpoveď poskytli členovia agropotravinárskej sekcie SPPK. K zrušeniu významných potravinárskych podnikov by sa mali vyjadriť aj kompetentní. Keď nie v Košiciach, tak v riadiacich orgánoch v

Vladimír Levický