Aká je slovenská nátura

Dokedy bude informatika cestovného ruchu poľom neoraným?

Cestovný ruch vo svete ročne rastie priemerne o 4 %, ale v ekoturistike, ktorá sa začala rozvíjať v posledných dvoch desaťročiach, rastie medziročne až o 30 %. Ak by sme brali vážne názor mnohých zahraničných odborníkov, ktorí pri návšteve Slovensko hodnotia ako krajinu s veľkou budúcnosťou pre ekoturistiku a kongresový cestovný ruch, pred našimi dverami stojí obrovský hospodársky boom, ktorý si nevyžaduje mimoriadne materiálové investície, ale o to skôr investície do informatiky a informačných technológií. Ekoturistika, jedna z alternatívnych foriem cestovného ruchu, sa zásadne odlišuje od masovej turistiky, teda od cestovania vo veľkých skupinách, kde služby vopred organizuje a obstaráva cestovná kancelária. Práve rozvoj individuálneho cestovania vyvolal ohromnú potrebu informácií o navštevovanom mieste, pričom klienta (a zároveň šance na zisk) získa ten, kto zvládne požiadavky informačných technológií. Ak spojíme cestovný ruch a informačné technológie, informácia sa stane veľmi dobre zaplateným tovarom. Dosiahnuť túto súhru nie je jednoduché, pretože ako perspektívy cestovného ruchu, tak aj možnosti rozvoja informačných technológií dokážu pripraviť len odborníci. Navyše, ako upozorňuje Peter Sobotka, generálny riaditeľ Corinex Global Corp., „informačné systémy sa musia implementovať so znalosťou ekonomických a spoločenských procesov, a to vyžaduje nevyhnutne

tímovú prácu

špičkových odborníkov.“ Či ich na Slovensku máme, ukáže o niekoľko týždňov verejná súťaž, ktorá vychádza z programu podpory rozvoja cestovného ruchu, podpory vytvárania a skvalitňovania služieb turistických informačných kancelárií (TIK). V rámci neho v tomto roku na oživenie práce TIK zo štátneho rozpočtu vyčlenili 20,8 mil. Sk, pričom ďalších 10 mil. Sk smeruje do zlepšenia priestorovej orientácie. „Predpokladáme veľký záujem uchádzačov o súťaž,“ hovorí Ing. Meszároš zo sekcie cestovného ruchu MH SR. „Hlavnými kritériami verejnej súťaže sú komplexnosť a kvalita, cena a záruky. Budeme hľadať takú možnosť, ktorá bude efektívna a prospešná pre všetkých.“ V podmienkach je zakomponovaný aj návrh, aby projekt zabezpečil jeho samofinancovanie. Dôvod? Slovensko začalo s investíciami do turistického informačného systému už v roku 1994. Jednorazová investícia vo výške 10 mil. Sk smerovala do hardvérového a softvérového vybavenia 25 TIK, pričom ďalších 25 licencií získalo MH SR ako dar pre softvérové vybavenie ďalších TIK. V nasledujúcich rokoch

zostala údržba

i zabezpečenie rozvoja existujúcej technológie štátom zabudnuté, potrebné finančné prostriedky uvoľnili až v posledných rokoch a za celé obdobie dosiahli výšku len 878-tisíc Sk. Navyše TIK, ktoré sa zaviazali splniť požiadavky kladené na „i“ (turistickú informačnú kanceláriu) a poskytujú turistom veľký rozsah neplatených služieb, tvrdo bojujú o svoju existenciu. Je to cena za to, že informačný systém sa implementoval do právne nehomogénneho prostredia a bez predchádzajúceho zabezpečenia vhodných podmienok na rozvoj informačného systému. Darmo prezidentka Asociácie informačných centier Slovenska (AICES) PaedDr. Ivona Fraňová poukazuje na verejnoprospešný význam a nenahraditeľnú úlohu TIK v regióne a vyzýva

obce a mestá

na ich účinnejšiu finančnú podporu, finančné prostriedky na úhradu prevádzkových nákladov TIK stále chýbajú. Situáciu komplikuje, a, samozrejme, naďalej bude komplikovať, aj dosiaľ nevyriešená legislatívna úprava zakladania a financovania združení cestovného ruchu, ktorá by mohla vyriešiť aj inštitút informácie o turistickom regióne a vniesť poriadok do vecí. Nedávne stretnutie členov AICES ukázalo, že starý databázový systém dnes denne používa len 30 % z TIK, v ktorých bol v minulosti implementovaný. Potrebný je predovšetkým vo veľkých mestách, kde sa zhromažďuje veľký počet informácií. Situácia naliehavo vyžaduje riešenie, a to aj pre prípad, že by turizmus začal prudko stúpať. Už dnes v niektorých TIK denne obslúžia 300 - 400 ľudí a vybavia viac ako 100 telefonátov. Ak k tomu pripočítame prácu so zháňaním informácií, ich spracovaním, vedením na kartách, prípadne zverejnením na webovej stránke mesta a ďalšie práce súvisiace s regionálnym marketingom cestovného ruchu, predstavuje to

veľké nároky

na živú prácu a o to väčšiu potrebu využívania nových technológií a informačných systémov. Pri akejkoľvek úvahe o ďalších investíciách do informačného systému je potrebné zamerať sa na budovanie integrovaného informačného systému. Cestovný ruch, to nie sú len hotely a reštaurácie, ale od športových zariadení cez nákupné možnosti, kultúrne pamiatky a ďalšiu škálu služieb až po dopravné spojenie. Informačné databázy využiteľné pre informovanosť turistu si budujú nielen jednotlivé ministerstvá, ale dokonca aj Slovenská agentúra cestovného ruchu nezávisle na TIK. Pri hľadaní informácií sa potom musí prechádzať z domény do domény a častokrát prehliadať neusporiadané súbory zostavené bez hlbších znalostí teórie informácií. Ak sa zvážia finančné nároky, ktoré súvisia s vybudovaním a rozvojom integrovaného informačného systému cestovného ruchu, 20 mil. Sk je malá suma. Minister hospodárstva Ľubomír Harach pri predstavovaní štátneho podporného programu koncom februára starosti nad výškou pridelených prostriedkov na tento titul neprejavil. A to je dôvod, prečo MH SR dokonca zvažuje aj alternatívu, že sa

nájde dodávateľ

systému, ktorý ponúkne spolu s programom aj prístup na svoj server. Poskytovanie neplatených informácií je verejnoprospešná služba, ktorá spadá do kompetencie turistického regiónu. Preto sa naliehavo ukazuje potreba zvážiť to, na čo poukazuje aj Peter Sobotka, či sa informačný systém implementuje so znalosťou ekonomických a spoločenských procesov. O potrebe integrovaného informačného systému vypovedajú aj čísla: v minulom roku sa na príjmoch z cestovného ruchu individuálna turistika podieľala 89,1 percenta a organizovane cez cestovné kancelárie len 3,8 percenta. Malo by nás konečne začať zaujímať, ako získava informácie o svojom turistickom cieli takmer 90 % návštevníkov, prečo naši susedia dosahujú násobky našich príjmov.

Rudolfa Vallová