Z vesmíru nehrozia iba asteroidy

Vedci zdôrazňujú, že existuje oveľa horšia a zákernejšia možnosť skazy, proti ktorej nie je žiadna obrana. Sú to spŕšky žiarenia gama, ktoré z času na čas preletia galaxiou, aby ničili všetko živé. Na oblohe sa objaví bledá škvrna neurčitých obrysov a krátko nato sa nebo potiahne nepreniknuteľnou čerňou. Spŕška ultrafialového žiarenia zlikviduje rastliny a živočíchy na voľnom priestranstve. Ale ani ľudia ukrytí v budovách neuniknú - prúd tvrdého kozmického žiarenia preniká všetkým. Dejiny života na Zemi sa práve skončili. Takto nejako by mohol vyzerať opis konca sveta spôsobeného žiarením gama pochádzajúcim z kozmu.

Krátke záblesky slabého žiarenia gama prichádzajú k Zemi približne šesťkrát do týždňa a ich zdroje sú rozložené rovnomerne po celej ploche oblohy. Na prvý pohľad jav, ktorý nemá pre praktický život význam. Bližší pohľad na zdroje zábleskov však prezradil, že sú hrozbou pre budúcnosť ľudstva i celého života. Všetky tieto slabé záblesky žiarenia gama sa nachádzajú v obrovských vzdialenostiach ďaleko za hranicami našej galaxie. Napriek tomu sa podarilo zistiť, že telesá, ktoré ich vysielajú, sú na vesmírne pomery veľmi malé - majú priemer najviac niekoľko tisíc kilometrov. Predsa však dokážu do okolitého vesmíru vyžarovať energiu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia než energetický výkon všetkých hviezd a ďalších objektov v celej galaxii. Záblesk s touto nepredstaviteľnou silou väčšinou trvá iba niekoľko desiatok sekúnd. Dážď hmotných častíc, ktoré sú pritom vyvrhnuté, letí rýchlosťou len o nepatrný zlomok percenta nižšou než rýchlosť svetla. Je to zatiaľ vôbec najvyššia rýchlosť, akú sa podarilo pri hmotných časticiach zistiť. Priemerný záblesk lúčov gama dokáže vyhubiť všetok život na vzdialenosť 3000 svetelných rokov. Keby k nemu došlo kdekoľvek v našej galaxii, mali by sme iba minimálnu šancu na prežitie. Tvrdé žiarenie s veľkou energiou totiž dokáže hravo preniknúť cez stovky metrov skál. Ale aj keby sme prežili samotný záblesk, len by sme predĺžili agóniu. Lúče gama premenia mnoho látok na rádioizotopy a navyše zbavia Zem ozonosféry, ktorá chráni život pred ultrafialovým žiarením zo Slnka.

Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia princíp tohto nepredstaviteľne výkonného energetického zdroja nejako vysvetliť. Podľa niektorých odborníkov ide o akýsi posledný výkrik mimoriadne hmotných hviezd, ktoré sa rútia do čiernej diery. Dnes prevláda názor, že k „výtrysku“ dochádza vtedy, keď sa na seba zrútia dve neutrónové hviezdy obiehajúce okolo spoločného ťažiska. V každom prípade existujú objekty schopné vyslať záblesk lúčov gama i v našej galaxii. To je zlá prognóza nielen pre pozemský život, ale možno aj pre nadej na kontakt s mimozemskou civilizáciou. Podľa niektorých teórií totiž práve tento jav môže za to, že sme žiadnych „kozmických bratov“ doteraz neobjavili. Gama záblesk totiž spoľahlivo vyhladí život vo svojej galaxii skôr, než dosiahne štádiá potrebné na vytvorenie civilizácie schopnej nadviazať diaľkový kontakt. Gama záblesky však mohli byť v minulosti aj motorom vývoja života - likvidovali staré druhy a vďaka mutáciám spôsobeným žiarením, vytvárali nové.

Má vôbec ľudstvo nejakú šancu na prežitie? Prvá nadej spočíva v tom, že súčasné teórie sú chybné. Niektorí vedci totiž poukazujú na to, že zatiaľ všetky známe záblesky sa odohrali v tzv. kozmologickej vzdialenosti. Ide o to, že čím ďalej od nás nejaký jav pozorujeme, tým sa aj odohral dávnejšie - tým dlhšie k nám letelo žiarenie, ktoré ho prezradzuje. Je teda možné, že záblesky sú javom charakteristickým pre dávnu minulosť vesmíru a v súčasnosti k nim už nedochádza. Čo ak je však táto nadej falošná? Preto nezostáva, než jav ďalej intenzívne skúmať a súčasne rozvíjať našu vedu a techniku - najmä kozmickú.

(kab)