Prepólovanie poľa

Gigantické magnetické oblúky horúceho plynu pravdepodobne zapríčiňujú pravidelne sa opakujúce prepólovanie magnetického poľa Slnka. Zem aj Slnko majú magnetické pole a po dvoch magnetických póloch. Zatiaľ čo magnetické pole našej planéty je dlhé obdobie relatívne stabilné, v tom slnečnom si približne každých jedenásť rokov vymenia miesto severný a južný magnetický pól. Deje sa to práve na vrchole jedenásťročného cyklu slnečnej aktivity, keď je na povrchu životodarnej hviezdy vidieť najviac tmavých škvŕn. Po doznení tohto cyklu sa začne počet slnečných škvŕn zmenšovať a približne po piatich rokoch zaniknú. Po fáze solárneho minima sa všetko zopakuje a po jedenástich rokoch je tu ďalšie maximum. Zatiaľ posledné solárne maximum nastalo v polovici roku 2000, resp. na ostatnom prelome rokov . Aktivita Slnka sa každopádne blíži k minimu, ktoré by malo nastať v roku 2006.

Otázky, prečo práve tento rytmus a prečo dochádza k výmene magnetických pólov, nevedia vedci stále jednoznačne zodpovedať. Tento fenomén dávno nezaujíma len ich, ale má vplyv aj na ekonomiku. Na vrchole svojej aktivity nás Slnko totiž bombarduje záplavou elektricky nabitých častíc, ktoré môžu narušiť fungovanie satelitov a komunikačných sietí na Zemi. Astronómovia si všimli, že od slnečných pólov po rovníkovú oblasť sa rozpínajú oblúky extrémne horúceho, elektrizovaného plynu, dosahujúce dĺžku až 800 000 kilometrov. Pre porovnanie: Obvod Slnka na rovníku je asi 4,4 milióna kilometrov. Tieto oblúky siahajú až do vrchnej vrstvy slnečnej atmosféry - koróny - a spájajú magnetické póly so slnečnou škvrnou opačnej polarity. Tieto magnetické oblúky môžu urýchliť prepólovanie magnetického poľa Slnka a vytvárajú štartovacie podmienky na ďalší slnečný cyklus.

Častice elektrizovaného plynu majú teplotu 1,9 milióna stupňov Celzia, preto emitujú najmä žiarenie v röntgenovej oblasti. To je pre ľudské oko neviditeľné, ale prístroje sondy Yohkoh ho zachytia. Zaujímavé tiež je, že magnetické oblúky sa koncentrujú nad slnečným rovníkom a pod ním, ale nikdy ho neprekračujú. Pritom každá slnečná škvrna, do ktorej ústia, má svoj náprotivok na opačnej pologuli. Vznik a zánik obrovských oblúkov nesúvisí iba s jedenásťročným cyklom, ale aj s kratším jeden- až jedenapolročným cyklom. Koronálne oblúky sa totiž tvorili iba v určitom období mimoriadne vysokej aktivity slnečných škvŕn, ktorá sa opakuje každých 12 - 18 mesiacov počas vzostupnej fázy cyklu.

(hy)