Smrteľná láva

Katastrofálny úhyn väčšiny živých organizmov v histórii Zeme zrejme nespôsobil dopad vesmírneho telesa, ale sopečná činnosť. Tvrdí to britsko-ruský geologický tím v najnovšom vydaní časopisu Science. Podľa nich najväčší známy výron lávy sa časovo zhoduje s masovým vymiznutím oceánskych i suchozemských živočíchov na prelome permu a triasu pred 250 miliónmi rokov. Vtedy počas niekoľkých státisícov rokov vyhynulo 90 percent morských a 70 percent pozemských živočíšnych druhov. Katastrofa paradoxne vytvorila priestor pre dinosaury, ktoré na ďalších takmer 200 miliónov rokov prakticky ovládli vody, súše i vzduch, kým v dôsledku zrážky Zeme s asteroidom pred 65 miliónmi rokov vyhynuli zase ony. Vulkanická činnosť, ktorá pred 250 miliónmi rokov spôsobila takmer zánik života, nemá v neskoršej histórii planéty obdobu. Láva sa tisíce rokov vylievala na plochu 3,9 milióna kilometrov štvorcových v oblasti dnešnej Sibírskej nížiny. Koberec rozžeravených hornín pokryl plochu veľkú ako polovica Austrálie do výšky jedného a pol kilometra, uvádzajú vedci. V súčasnosti z neho pozostáva Sibírska pahorkatina; väčšina niekdajších lávových polí už klesla a tvorí panvu v povodí riek Ob a Jenisej. V dôsledku vulkanickej aktivity sa v atmosfére zvýšil podiel oxidov síry a uhlíka, čo spolu s prachom zatienilo na dlhý čas slnko a viedlo k ochladeniu. Väčšina permských foriem života sa nedokázala takejto zmene prispôsobiť a vyhynula. Vedci sa však dohadujú, čo k takémuto nárastu sopečnej činnosti viedlo - či išlo o postupné „prepaľovanie“ zemskej dosky stúpajúcou magmou z hlbín Zeme, alebo o dôsledok dopadu meteoritu, ktorý mohol vulkanickú činnosť odštartovať. Americkí vedci v čadičových vrstvách z tej doby údajne objavili zvýšený podiel irídia, čo by nasvedčovalo kozmickému stretu. Práve to sa stalo pred 65 miliónmi rokov, ako dokazujú neporovnateľne menšie lávové vrstvy na území dnešného Pakistanu a Indie. Zdá sa teda, že Zem prekonala niekoľko takýchto katastrof, a stratila väčšinu živých organizmov, tvrdia vedci.

(kab)