Neschopnosť EÚ?

„Rokuje sa o budúcnosti polovice rozpočtu únie. Ale ako je vôbec možné, že poľnohospodárska politika toľko stojí? Ako to členské štáty mohli dovoliť? Jednou z odpovedí je, že rozhodovací proces umožňuje najskôr vyžmýkať, a potom prešustrovať milióny. A odpoveď druhá: príliš široko rozložená zodpovednosť. Treba nájsť preto chuť a právomoc vyčistiť túto močarinu.“ Aj také sú názory západoeurópskej tlače na neschopnosť či neochotu EÚ dohodnúť sa o otázke priamych platieb a vôbec jednotnom stanovisku v oblasti poľnohospodárskej politiky únie.

Slovensko včera v Luxemburgu vyzvalo členské krajiny únie, aby sa podľa možnosti ešte pred summitom v Seville dohodli na spoločnom stanovisku ku kapitole poľnohospodárstvo. Za čo najskoršie prijatie spoločného stanoviska EÚ sa vyjadrovalo Slovensko, Česko, Lotyšsko a Estónsko. Minister Kukan priamo presadzuje spoločný postoj únie a schválenie priamych platieb. Október môže byť príliš neskorým termínom na dohodu, upozornila napríklad šéfka estónskej diplomacie K. Ojulandová. O niečo miernejší postoj zaujal poľský minister W. Czimoszewicz. Podľa neho by Poľsko radšej istý čas počkalo, avšak keď k dohode nakoniec dôjde, bude Varšava očakávať rovnaké zaobchádzanie s novými a starými členmi únie. Podľa poľských zdrojov Varšava uprednostňuje odklad rozhodnutia o priamych platbách až po komunálne voľby v októbri, pretože sa obáva, že akékoľvek platby nižšie ako 100 percent by zneužili v predvolebnej kampani radikálne politické strany podporujúce roľníkov.

S poskytnutím priamych platieb novým členom nesúhlasia štyri členské krajiny EÚ - Nemecko, Holandsko, Británia a Švédsko. Ostatných 11 krajín podporuje návrh EK, aby noví členovia dostali v prvom roku po vstupe 25 percent priamych platieb, ktoré by sa mali postupne zvyšovať.

(TASR)