PIESOK V KOLESE

Podstatný vplyv na rast strojárskeho priemyslu na Slovensku má dynamicky sa rozvíjajúci automobilový priemysel. Stal sa rozhodujúcim odborom strojárskej výroby a zapája celý rad strojárskych podnikov, ktoré prechádzali v uplynulých rokoch krízovým obdobím. Na dominantný Volkswagen Slovakia sa viaže viac ako stovka subdodávajúcich slovenských firiem, medzi ktorými dominujú strojárske fabriky. Slovenské strojárske podniky vykázali na konci 1. štvrťroka 2002 zisk predzdanením 1,898 miliardy Sk. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka, keď

dosiahli hrubý zisk 3,289 miliardy Sk, to predstavuje pokles o 42,3 %. Generálny sekretár Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Jozef Nemcsics v rozhovore pre Hd ocenil, že táto výroba sa výrazne podieľa na zabezpečovaní exportnej výkonnosti SR. Zároveň však upozornil na jeden zo záverov nedávneho valného zhromaždenia ZSP, ktorý sa konal v rámci Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre: vláda totiž nedostatočne podporuje iniciatívu Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR zameranú na budovanie priemyselných parkov v nedostatočne využitých podnikových areáloch SR. „A pritom je na to vcelku jednoduchý recept prostredníctvom vytvorenia Slovenského fondu rizikového kapitálu, a. s.,“ konštatoval J. Nemcsics. Porada ekonomických ministrov už odporučila vláde schváliť akcionársku

štruktúru i zdroje

vyplývajúce z upísaného a splateného základného imania v objeme 1 mil. Sk. Splatili by sa pri ustanovení SFRK. Zároveň PEM odporučila tzv. štartovací kapitál poskytnutý zo zdrojov Slovenskej konsolidačnej vo výške 300 mil. Sk a ministerstva hospodárstva rovnako v objeme 300 mil. Sk. Štartovací kapitál by sa do SFRK vložil počas rokov 2002 až 2003 v závislosti od finančných možností jeho budúcich akcionárov. Viacerí odborníci v súvislosti s využitím výnosov z predaja 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vo výške 130 mld. Sk argumentujú, že práve investícia do zriadenia rizikového fondu by nebola „zjedením zlatého vajca pri bohatých raňajkách“, ale premysleným vložením peňazí do rozvojového programu na ozdravenie ekonomiky Slovenska. Vláda však o tomto bode nerokovala, a tak sa znovu presunul na niektoré z ďalších zasadnutí. V čom je podstata riešenia? Prioritným cieľom vytvorenia SFRK je využitie predovšetkým potenciálu vybraných priemyselných podnikov, ktoré sa ocitli v úpadku. Celé by to

malo vyústiť

do ich oživenia, reštrukturalizácie a opätovného začlenenia medzi prosperujúce a konkurencieschopné subjekty. Investície v strojárskom priemysle dosiahli v sledovanom období 3,214miliardy Sk, čo je o 213 miliónov menej ako pred rokom. Medziročne vzrástol

objem bankových úverov a výpomocí o 62,6 %, keď dosiahol 43,133 miliardy Sk

(oproti 26,534 miliardy). Vlastné imanie vzrástlo o 8,5 % na 52,422

miliardy Sk. Úverová zadlženosť vlastného imania tak predstavuje 82,3 %,

zatiaľ čo v 1. štvrťroku 2001 to bolo 55 %. Rentabilita vlastného imania

medziročne klesla zo 6,8 % na 3,6 %. Podľa J. Nemcsicsa ich obnovu a predaj strategickým partnerom v súčasných podmienkach limitujú vo väčšine prípadov majetkovoprávne nejasnosti, nedostatok odbytových ciest a prevádzkového kapitálu, ktorý by ich stabilizoval. Mnohé z týchto podnikov majú množstvo dubiózneho majetku, trpia vysokou zadlženosťou, ktorú nedokážu splácať. Typickým príkladom sú práve strojárske fabriky, bývalé podniky ZŤS. Pritom v nejednom prípade sú v týchto firmách aj funkčné ziskové prevádzky. To je jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo zahraniční investori radšej uprednostňujú výstavbu

na zelenej lúke

pred investovaním do jestvujúcich výrobných kapacít. Návrh na vytvorenie SFRK sleduje preto majetkovoprávne očistenie a sprevádzkovanie vybraných funkčných a životaschopných výrobných celkov a ich následný predaj, prípadne prenájom strategickým tuzemským alebo zahraničným investorom. Činnosť SFRK bude preto založená na princípoch práce s rizikovým rozvojovým kapitálom, ktorý spoločnosť získa ako štartovací kapitál zo zdrojov štátu, ďalej z vlastnej podnikateľskej činnosti, ako aj z podporných štrukturálnych fondov štátu, fondov Európskej únie alebo medzinárodných bankových a finančných inštitúcií. Doterajšie ohlasy na takýto postup naznačujú, že by sme sa mohli oprieť o spoluprácu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a ďalšími finančnými inštitúciami európskeho i svetového kalibru.

Tibor Bucha