Zálohy na jednorazové obaly

Zákon o obaloch zatiaľ naďalej zostal bez straty kvetinky

Návrh zákona o obaloch, ktorý prakticky rozdelil podnikateľské združenia v SR na dve skupiny, už prešiel prvým čítaním a od minulého týždňa ho prerokúvajú výbory Národnej rady SR. Koreňom problému je Recyklačný fond. Dovozcovia a výrobcovia určených komodít doň musia odvádzať poplatky, ktorými sa podporí využitie odpadov ako druhotnej suroviny. Hoci fond vznikol na základe vlani schváleného zákona o odpadoch, viaceré podnikateľské subjekty (najmä výrobcovia nápojov, stolových olejov a pod., ktorí používajú PET fľaše) dúfali, že keď pri jeho schvaľovaní so svojimi argumentmi neuspeli, prehru kompenzujú víťazstvom pri tvorbe nadväzného zákona o obaloch. A tak pri obhajovaní svojich názorov a požiadaviek vyšli do silného protiútoku a spojili sily. Okrem Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) ich pripomienky k návrhu zákona o obaloch podporilo aj Združenie podnikateľov Slovenska, Podnikateľská aliancia Slovenska, Únia potravinárov atď. A čoho sa týkajú? Samozrejme, najmä platenia poplatkov do fondu. Namiesto Recyklačného fondu navrhujú riešiť separáciu komunálneho odpadu v obciach prostredníctvom tzv. oprávnenej organizácie podobne ako v ČR či v iných krajinách únie. SLICPEN v snahe presvedčiť kompetentných

o svojej pravde,

iniciatívne rozbehol skúšobný projekt podpory separácie prostredníctvom oprávnenej organizácie vo viacerých regiónoch SR. A tu je prvý kameň úrazu. Táto podpora sa totiž končí vyseparovaním, vytriedením suroviny - či už skla, papiera alebo PET fliaš. Kým zástupcovia SLICPEN tvrdia, že spracovanie, recykláciu netreba podporiť, lebo vyseparovaný odpad je vlastne už tovarom, o ktorý je a aj bude záujem na trhu, zástancovia Recyklačného fondu tvrdia opak (podporuje ich aj AZZZ). Konkrétne, že spracovanie väčšiny vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu je stratové, a preto ho treba podporiť, čo je trendom aj v krajinách EÚ. Práve z tohto dôvodu sú aj poplatky v SR za niektoré komodity vyššie ako v ČR, kde cyklus nie je uzatvorený, ale končí sa len separáciou. Návrh zákona o obaloch síce

pripúšťa možnosť

rozhodnúť sa pre oprávnenú organizáciu, ale tí, ktorí tak urobia, sa poplatkov do fondu úplne nezbavia. Ak napríklad určitý podnikateľský subjekt prostredníctvom oprávnenej organizácie vyseparuje 30 % určitej komodity z objemu svojej produkcie alebo dovozu, za zvyšok musí aj tak poplatky do fondu odvádzať. Proti tomu však SLICPEN ostro protestuje. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že vo väčšine krajín EÚ sú výrobcovia a dovozcovia obalových materiálov povinní postarať sa len o určitú ich časť. Ide však o podstatne nižšie množstvá, ako si za cieľ stanovila SR, teda dosiahnuť 40-percentnú recykláciu plastov za necelých päť rokov. Na adresu ich pripomienok tvorcovia návrhu, ministerstvo životného prostredia, hovoria, že producent odpadu je zodpovedný za jeho úplné zneškodnenie, a preto logicky

musí prispieť

formou poplatkov aj na množstvá, ktoré sú nad hranicou vyseparovaného odpadu, prostredníctvom oprávnenej organizácie. Návrh zákona o obaloch obsahuje viaceré opatrenia na podporu vratných obalov, napríklad zavedenie záloh na jednorazové obaly. No predstavitelia SLICPEN sa ostro stavajú aj proti tomuto návrhu. Podľa nich zavedenie povinných záloh na nevratné obaly premení obchody na zberné „smetiskᓠobalov zo susedných krajín. Druhý tábor však ich obavy považuje za maľovanie čerta na stenu. Nemožno totiž zabúdať, že vratné obaly majú veľký objem, takže ťažko by sa dal cez hranicu ľahko vo väčších množstvách prevážať. Za podporu vratných obalov vytrvalo bojujú aj mimovládne organizácie. Napríklad Spoločnosť priateľov Zeme (SPZ) v rámci kampane, ktorú odštartovali, tvrdí, že vo svete rastie počet štátov, ktoré zálohujú jednorazové obaly nápojov a vyžadujú vysokú mieru ich recyklácie: Švédsko (pre PET fľaše a hliníkové plechovky a vyžaduje až 90-percentnú recykláciu), Fínsko, Nórsko, Dánsko, 13 štátov USA, 8 kanadských provincií, Izrael, v súčasnosti zálohy na vratné obaly zavádza aj Nemecko. Predstavitelia SPZ upozorňujú tiež na skutočnosť, že zavedenie zálohovaných obalov odstráni diskrimináciu vratných opakovane používaných fliaš. Zároveň podporujú návrh zákona, ktorý - podobne ako v susednom Česku - stanovuje povinnosť ponúkať v obchodoch nápoje aj v opakovane používaných obaloch. Prakticky päťročná

búrlivá diskusia

sa začala k pôvodnému návrhu zákona o odpadoch ešte v bývalom volebnom období a zatiaľ nesmeruje k žiadnemu konsenzu. No doterajšie výsledky rokovaní o návrhu zákona ukazujú, že jeho oponenti opäť so svojimi argumentmi poslancov nepresvedčili. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že v troch výboroch parlamentu vrátane gesčného Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody prešiel návrh zákona „bez straty kvetinky“. Pribudli len malé zlepšenia niektorých ustanovení, ale podstata zostala celá. Keďže schválenie toľko diskutovanej novej právnej normy sa očakáva ešte na júnovej schôdzi NR SR, je zatiaľ predčasné hovoriť o víťazstve jeho predkladateľov. Zásadné zmeny a prekvapenia v poslednej chvíli pri hlasovaní nemožno veru vylúčiť. Podobne ako tomu bolo, keď sa do zákona o odpadoch dostal úplný zákaz výroby PVC.

Zdena Rabayová