Kde sme a čo chceme (56, 57)

Čo navaríme, zjedzme doma

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ján Maťaš, generálny riaditeľ, Petrochema, a. s., Dubová a Stanislav Hroš, konateľ s. r. o. Multi leasing Podbieľ.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Maťaš: Slovensko má všetky predpoklady stať sa plnohodnotným členom NATO. Začlenenie sa do aliancie je svojím spôsobom i príležitosť oživiť priemysel špeciálnej výroby. Vyžaduje si to však cieľavedomú odbornú, politickú a lobistickú činnosť vlády a ostatných štruktúr na medzinárodnom poli.

S. Hroš: Slovensko jednoznačne patrí do Európy a jej štruktúr vrátane NATO, ktoré je jedinou alternatívou na ochranu spoločných záujmov. Som teda presvedčený, že pozvánku do NATO na novembrovom summite v Prahe dostaneme. Pochybnosti vo mne však vyvolávajú konania niektorých politikov v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami, ktoré deklarujú, že len niektoré strany majú „patent“ na zabezpečenie vstupu do NATO, neuvedomujúc si, že vstup do NATO je životným záujmom Slovenskej republiky, pre ktorý je nutné zabudnúť na politické šarvátky a zjednotiť sa v dosiahnutí tohto cieľa.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Maťaš: Predovšetkým vyjasnenie politického spektra. Dominantné politické strany musia byť

o programe, nie o osobných ambíciách politikov. Pokiaľ sa nepresadia dve-tri silné politické subjekty, tak sa nedá vytvoriť akcieschopná vláda, ani ostatné štruktúry. Pri súčasnej roztrieštenosti politického spektra je nevyhnutné uvažovať nad alternatívou „úradníckej vlády“, ktorá bude výsledkom dohody najsilnejších politických subjektov. Vláda by zodpovedala za plnenie programu, ktorý by bol výsledkom dohody týchto politických subjektov a obsahoval by hlavné tézy ich politických programov. Takýto postup by umožnil vláde plnú koncentráciu na prijatý program a vylúčil by nezmyselné politické šarvátky.

S. Hroš: Za najdôležitejšie považujem ukončenie politických šarvátok v ekonomickom a politickom riadení štátu, nezmyselné vyraďovanie schopných ľudí z rozhodovacích procesov len z dôvodu ich politickej orientácie. Slovenská republika nemá taký potenciál vysokokvalifikovaných odborníkov, aby si mohla dovoliť nevyužívať ich schopnosti z dôvodov iných ako odborných. Podnikateľská komunita potrebuje mať vytvorené kvalitné podnikateľské prostredie na riešenie otázok spojených s adaptáciou na tvrdé konkurenčné prostredie v Európskej únii. V prípade, že sa nepodarí vyriešiť rozvoj domácej podnikateľskej sféry, bude Slovenská republika outsiderom. Žiadne politické šarvátky nevyriešia náš ekonomický rast, tým sa nedostaneme na životnú úroveň, ale ani na postavenie ostatných štátov Európskej únie.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Maťaš: Dúfam, že rok 2002 bude znovu o niečo lepší ako tie predchádzajúce. Neočakávam však výrazné zmeny.

S. Hroš: Vzhľadom na to, že naša firma poskytuje služby obyvateľom, je situácia vo firme priamo úmerná vývoju životnej úrovne. Stagnujúci stav a znižujúca kúpyschopnosť obyvateľov sa negatívne prejavuje aj v ekonomike firmy, takže vývoj nemôžem hodnotiť ako pozitívny.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Maťaš: Článkov a vyjadrení na túto tému už bolo neúrekom. Nechcem opakovať to, čo sa v rôznych formách denne skloňuje na stránkach novín či v rôznych besedách. Podstatný je rozvoj hospodárstva, teda vytvorenie podporných programov na rozvoj priemyslu a služieb (turistiky osobitne) a veľké úsilie venovať proexportnej politike. Vláda by mala určiť stratégiu rozvoja národného hospodárstva, ktorá by vychádzala

z hodnotenia našich možností, čiže silných stránok Slovenska. Na realizáciu vybraných zámerov rozvoja by potom mali byť schválené podporné programy (daňové úľavy, výhodné úvery, budovanie infraštruktúry a pod.). K takémuto prístupu je však nevyhnutná vysoká profesionalita členov vlády, prípadne ich aktívna spolupráca so stavovskými organizáciami (SOPK, AZZZ, ZPS a pod.), čo zatiaľ Slovensku chýba.

Iná možnosť je analyzovať postupy úspešných ekonomík v Európe (Írsko, Portugalsko alebo v Ázii) a pokúsiť sa vytvoriť model rozvoja hospodárstva podľa týchto príkladov pre Slovensko. Aj tento postup si však vyžaduje silné osobnosti „schopných manažérov“.

S. Hroš: Rozhodujúcim problémom hospodárstva i celej spoločnosti je nízka úroveň vymožiteľnosti práva, nestabilita podnikateľského prostredia, ustavičné zmeny daňových podmienok podnikania, nerovnocenné podmienky podnikania pre domáce a zahraničné subjekty, vysoká miera nezamestnanosti, korupčné prostredie a prebujnená štátna administratíva. Napriek sľubom všetkých politických reprezentácií ani jedna nedokázala počas svojho pôsobenia prijať radikálne systémové opatrenia na zlepšenie podmienok podnikania a odstránenie negatívnych vplyvov v uvedených oblastiach. Za prioritný problém však možno považovať, že vládni predstavitelia veľmi málo komunikujú s podnikateľskou obcou a i z toho mála nedokážu realizovať podnety, ktoré by pomohli rozvoju nášho hospodárstva, spoliehajúc sa len na zahraničné investície.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Maťaš: Desiate výročie vzniku novej Slovenskej republiky nie je skutočným vekom Slovenska. To so svojimi štruktúrami a vzťahmi reálne existuje podstatne dlhšie. Rozvinutý priemysel, vzdelanostná úroveň, kultúra, to všetko je jeho výhoda oproti niektorým iným transformujúcim sa krajinám. Nevýhodou je, že v minulosti sa na Slovensku nerozvíjal zahraničný obchod, kontakty so zahraničím boli obmedzované, čo po roku 1993 zákonite viedlo k nevyhnutnosti budovať tieto činnosti so všetkými chybami a nedostatkami, ktoré rýchly proces v tejto oblasti prináša.

S. Hroš: Vznik Slovenskej republiky bol nesporne historickou udalosťou a naplnením ambícií Slovákov po samostatnosti. V európskom meradle je však vznik každého nového štátu spojený s očakávaním, akým spôsobom sa bude etablovať medzi ostatnými. V tomto smere pôsobenie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne nebolo za uplynulé desaťročie priamočiare, ale napriek nesporným úspechom dochádzalo a myslím si, že aj dochádza k negatívnej prezentácii Slovenska politickými garnitúrami. Prejavuje sa tzv. slovenská nátura a prenášanie problémov, ktoré nedokážeme vyriešiť doma, na medzinárodnú politickú scénu. V porovnaní s ostatnými transformujúcimi krajinami si myslím, že nezaostávame v žiadnom ohľade a ako novovzniknutý štát určite prinášame pozitívne podnety pre riešenie celoeurópskych integračných cieľov.