Kde sme a čo chceme (58)

Nemáme pružnú štátnu správu

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Róbert Baumgartner, staviteľ, ARB Slovakia, s. r. o.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

R. Baumgartner: Bezpečnostná stratégia Slovenska definuje riziká i ohrozenia, ktorým Slovenská republika čelí, prípadne môže čeliť. Postupujúca globalizácia so sebou nesie aj nebezpečenstvo medzinárodného organizovaného zločinu alebo napríklad cieleného narušovania informačného pirátstva. Pre našu krajinu neprichádza do úvahy žiadna forma neutrality, keďže zmyslom samostatného Slovenska nebolo izolovať sa od sveta, ale práve jeho zapojenie sa do medzinárodných štruktúr ako jeho plnohodnotná súčasť. Kolektívna obrana Európy zostáva stále úlohou NATO. Hlavnými témami pražského summitu budú rozšírenie aliancie, budúcnosť spolupráce s partnerskými krajinami a nová spolupráca s Ruskom. Bude položený dôraz aj na prispôsobenie sa politiky aliancie v boji s medzinárodným terorizmom. Slovenská republika si postavila svoje ciele na plnení prijatých kodanských kritérií. Nemyslím, že odmietnutie našej krajiny za člena NATO na základe prípadnej zmeny vládnej koalície po parlamentných voľbách je postavené na reálnom základe. Politické smerovanie krajiny je jasne predurčené. Je prirodzené, že existuje prepojenie dvoch samostatných procesov, a to procesu prijatia za člena EÚ a člena NATO. Vláda, ktorá vzíde z týchto volieb, bude musieť zaručiť stabilitu krajiny a vzhľadom na zdĺhavý ratifikačný proces po pražskom summite, pôjde o zodpovedné a dôveryhodné plnenie predsavzatých kritérií. Na Slovensku trvalo rastie podpora vstupu krajiny do NATO (prieskumy hovoria okolo 75 % voličov). Odmietnutie členstva by malo negatívny vplyv na rozvoj celej občianskej spoločnosti a následné smerovanie SR.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

R. Baumgartner: Európska únia vymenovala Slovensko a ďalších deväť krajín, ktoré môžu uzavrieť prístupové rokovania tak, aby sa obe pristupujúce skupiny spojili. Následne v tomto období začína pracovať konvent, ktorý pripraví kandidátske krajiny na budúcu reformu únie. Proces rozširovania únie je nezvratný, avšak kandidáti budú naďalej hodnotení podľa vlastných zásluh na základe princípu diferenciácie. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na pomaly postupujúcu reformu verejnej správy, dôchodkovú reformu, vymáhateľnosť práva, potláčanie korupcie a iné problémy, s ktorými denne zápasíme. Netransparentnosť v podnikaní sa odzrkadľuje v niekoľkých oblastiach slovenskej ekonomiky, keďže naša ekonomika sa stala už po obdobie niekoľkých rokov vhodným priestorom rozvoja rozmanitých podnikateľských aktivít, predovšetkým v oblasti malého a stredného podnikania. Korupcia ako taká predstavuje značnú prekážku v rozvoji podnikateľských aktivít na Slovensku a celkovo má negatívny vplyv na celkový obraz SR v zahraničí. S jej existenciou sa každý z nás v menšej alebo vo väčšej miere stretol. Rýchlosť prijatia aplikácie pravidiel a zásad, ktoré v týchto oblastiach ešte treba prijať, môžu mať vplyv na celkové posúdenie „vnútornej morálky“ krajiny. Rozvoj sociálno-kultúrneho povedomia spoločnosti nedosahuje hodnoty zaužívané v členských krajinách únie. Samostatnou oblasťou je životné prostredie, do ktorého smeruje aj podpora z EÚ. Avšak na zabezpečenie aspoň priemernej úrovne vyžaduje obrovské investície a zároveň aj zmeny v prístupe jednotlivcov v chápaní environmentálnej problematiky. Okrem štátu tu môžu zohrať nemalú úlohu aj neziskové občianske združenia orientované na vzdelávanie, podporu a rozvoj občianskej spoločnosti. Všetci by sme si mali uvedomiť, že začiatok 21. storočia znamená pre našu krajinu neopakovateľnú historickú príležitosť, povznesenie ekonomického vývoja a šancu na trvalé zlepšenie životnej úrovne nás

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

R. Baumgartner: Rád by som poukázal na niektoré otázky, ktoré sú rozdielne vnímané predstaviteľmi EÚ pri hodnotení krajiny a pohľadom „zvnútra“. Kodanské ekonomické kritériá hovoria o fungujúcej slovenskej trhovej ekonomike. Naše každodenné skúsenosti poukazujú na problémové vyrovnávanie sa s konkurenciou, pomalú transformáciu spoločnosti a pomalé zmeny v štruktúre hospodárstva. Preberanie noriem a pravidiel z vyspelých hospodárskych systémov sa neukazuje vždy prínosom, pokiaľ sa stretávame s nečinnou právnou štruktúrou, toleranciou k nevýkonnosti štátnej správy, podvodom a beztrestným páchaním hospodárskych priestupkov. Je nepochybné, že vstup Slovenska do EÚ prinesie nové príležitosti pre občanov, avšak už teraz pociťujeme zmeny, ktoré nie sú jednoznačne prijímané. Oživovanie hospodárskeho rastu so sebou prináša zmeny v oblasti zamestnanosti, nároky a náklady súvisiace s preškoľovaním pracovníkov až po všeobecný pesimizmus v niektorých výrobných odvetviach. Konsolidácia výrobnej štruktúry je náročná na vstupný kapitál, dovoz investícií, ale na druhej strane premyslená podpora investovania následne zlepší vývozné možnosti. Ako prvoradé vidím riešenie takých prioritných problémov hospodárstva, ako sú miliardové náklady na nereformované rezorty a znižovanie rozpočtového deficitu, ktoré v nastávajúcom období budú výrazne limitovať objem voľných rozpočtových prostriedkov.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

R. Baumgartner: Naša spoločnosť podniká v oblasti stavebnej výroby, ktorá ako celok vykázala v uplynulom roku stagnáciu a ďalší úpadok. Zo svojich skúseností práce v tvrdom, až nekorektnom konkurenčnom prostredí, môžem konštatovať, že čas obrovských podnikov schopných zabezpečiť v podstate akýkoľvek typ výstavby, je už prekonaný. Na Slovensku v súčasnosti môžu prežiť, aj keď nie práve expandovať, iba firmy menšieho rozsahu, ktoré sú zamerané na stavebnú logistiku a inžiniering. Samotnú realizáciu výstavby potom zabezpečujú tímy špecializovaných pracovníkov, ktorí disponujú aj potrebným strojným vybavením. Takýto spôsob práce je omnoho operatívnejší a efektívnejší. V tomto roku neočakávam nejaký prudký nárast pracovných príležitostí. Na rozdiel od českých susedov, na Slovensko neprichádzajú zahraniční investori, a tým niekoľkým postačujú ako výrobné priestory montované oceľové konštrukcie, čiže tu sa neuplatnia ani výrobcovia stavebných materiálov. Pokles bytovej výstavby je okrem finančných investícií spôsobený aj nízkym objemom prác na infraštruktúre. Nenapĺňanie vládneho programu bytovej výstavby je spôsobené aj jeho nie celkom reálnymi predstavami o ekonomickej situácii občanov. Pre nastávajúce obdobie vidím možnosť orientácie na stavebný inžiniering, realizáciu stavieb menšieho rozsahu a špecializáciu spoločností na podnikanie v určitom druhu výstavby. Napríklad kompozitné profily, čo je absolútna novinka na slovenskom stavebnom trhu a naša firma má obchodné zastúpenie na Slovensku.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

R. Baumgartner: Spôsob rozdelenia federácie vtedy ocenil celý svet, na čo môžu byť oba národy právom hrdé. Stále sa však nachádzame v prechodnom období, resp. ranom štádiu nástupu trhovej ekonomiky. Stále nie sú ustálené spoločenské pravidlá, hodnoty ľudských a občianskych práv a slobôd. Prebiehajúce procesy integrácie a globalizácie Slovenskú republiku, vzhľadom na jej geografickú pozíciu, dostávajú do centra diania a dávajú nám príležitosť zúčastniť sa na novom európskom usporiadaní. Dobré komunikačné spojenie má význam pre celú strednú Európu a v prípade úspešného zaradenia medzi krajiny Európskej únie nám dávajú šancu obchodných operácií na obrovskom teritóriu. Porovnávajúc situáciu na Slovensku a v ostatných reformujúcich sa krajinách, je viditeľný rozdiel v objeme prichádzajúcich zahraničných investícií. Naše domáce prostredie sa, žiaľ, stalo v podnikateľskom svete známym svojou vysokou mierou korupcie a nepružnou štátnou správou. Toto, okrem existujúcich daňových a iných obmedzujúcich pravidiel, má negatívny vplyv na prílev zahraničných investícií. Tieto problémy sa nepodarilo riešiť súčasnej vládnej garnitúre a treba veriť, že riešenia, ktoré prijmú budúci predstavitelia, budú mať väčšiu šancu na realizáciu aj na tomto poli.