Problémy nie sú vo vzduchu

Riešiť nezamestnanosť a hospodárske problémy Slovenska znamená seriózne sa venovať perspektívam, ktoré cestovný ruch u nás má. Vo svete zaznamenávajú jeho ohromný rast vďaka pozornosti, ktorú mu venujú vlády jednotlivých krajín. Problémy nie sú vo vzduchu, vychádzajú priamo z regiónov. Na to, kde cestovný ruch na Slovensku je a kam kráča, sme sa spýtali jedného z najuznávanejších odborníkov v hotelierstve Ing. Jána Bočkaya, riaditeľa hotela Lux v Banskej Bystrici.

Aký je podľa vás stav cestovného ruchu?

Myslím si, že nemáme presný obraz toho, čo tu vlastne existuje. Chýba presná analýza celého hospodárstva a z toho vyplývajúci stav, ktorý sa tu opakuje každé štyri roky. Do volieb sa už nič nedá stihnúť a každý sľubuje, že po voľbách, keď nás zvolíte, to dáme do poriadku. Napriek tomu, že odborná verejnosť dlho volá po analýze, na základe ktorej by sa prijali vízie o podpore rozvoja cestovného ruchu, dodnes sa tak nestalo. Program na podporu CR je všetko, len nie to, čo potrebujeme. Vízie, o ktoré sa pokúšali štátni úradníci, boli poznamenané ich byrokratickým prístupom. Cestovný ruch je príliš veľký komplex, ktorý zasahuje do každej sféry hospodárskeho a spoločenského života, aby bez prehodnotenia a dôkladnej analýzy ktokoľvek mohol niečo o ňom jednoducho rozhodnúť.

Pokiaľ sa vládna garnitúra nestotožní s tým, že cestovný ruch je jedno významné ekonomické odvetvie, neverím, že sa niečo podstatné na súčasnom stave zmení. Podnikateľské aktivity budú pokračovať tak ako doposiaľ. Tak, ako sa sťažuje priemysel na zastaranú techniku, nízku úroveň technológie, a tým na následne slabú konkurencieschopnosť na trhu, platí to aj pre cestovný ruch ako odvetvie. Je to o tom istom. Pokiaľ mám možnosť rozprávať sa s niektorými váženými osobnosťami, je badateľný len jediný rozdiel, a to v uhle ich pohľadu: kým v priemysle vidia celý jeho komplex, v odvetví cestovného ruchu vidia len čašníkov, ktorí „asi“ niekoho okrádajú. Je to síce dôležitá, ale predsa len jediná profesia zložitého systému. Na cestovný ruch sa netreba pozerať povrchne, ale ako na vážne hospodárske odvetvie, ktoré veľmi efektívne vie priniesť zdroje tvorby HDP a pracovné miesta, ktoré nepochybne neustále viac a viac chýbajú. Žiaľ, nie je to tak, teda neočakávam, že sa tento alebo budúci rok niečo podstatné v cestovnom ruchu udeje.

Čo považujete za gordický uzol našej verejnej správy cestovného ruchu?

Regionálnu politiku štátu, ktorá následne plodí nedokonalosť regionálnej politiky v cestovnom ruchu. Nebudem sa tu zmieňovať o tom, o čom všetci vedia a o čom sa neustále rozpráva. Ale pokiaľ kompetencie a na ne viazané financie nebudú doriešené, nie je možné riešiť ani cestovný ruch.

Ďalšou negatívnou črtou je, že pokračujeme po starom - všetko sa prideľuje politicky a chýba nám kvalifikovaný pohľad. Podľa mňa ťažiskovým odborom na vyšších územných celkoch by mal byť odbor regionálneho rozvoja, ale nie je to tak. Politikum sa robí z každej inštitúcie, a to nesvedčí pragmatickému prístupu, ktorý by mal uprednostniť cieľ a jeho riešenie. V prvom rade sa funkcie obsadzujú politicky, bez ohľadu na kvalitu nominanta. Kvalita je vyjadrená straníckou príslušnosťou, a to je cesta, ktorá nikam nevedie.

Môže byť Slovensko turistickým rajom?

Už som spomínal, že veľké priemyselné konglomeráty hovoria o konkurencieschopnosti v súvislosti s vyspelou technológiou. Pokiaľ cestovný ruch nebude podporovaný tak, ako sú požiadavky na podporu rozvoja priemyslu či poľnohospodárstva, nemôžeme snívať o turistickom raji, a to napriek všetkým výnimočným danostiam, ktoré v tomto smere Slovensko má. Zatiaľ len danosti, čo zďaleka nestačí, pretože chýbajú peniaze, legislatíva, štátna podpora. Vravia to všetci a tí, ktorým je to určené, už nemajú chuť ani vôľu ich počúvať. Krajina jednoducho nevznáša vo vzduchu nad problémami, pretože tieto sú priamo v krajoch, obciach a mestách a nazývajú sa čistota, upravenosť, dostupnosť, komunikácie (infraštruktúra), pripravenosť obyvateľstva... a, samozrejme, aj propagácia. Opakuje sa nám stará bolesť, ako sa Slovensko propaguje v zahraničí. Reč je však aj o tom, čo čaká návštevníka - turistu - po príchode na Slovensko. Neglorifikoval by som zahraničného turistu, aj náš občan za svoje peniaze musí dostať kvalitnú službu. Takže problémy netreba hľadať vo vzduchu, ale tam, kde sú a kde ich treba riešiť. Ak si uvedomíme, že Slovensko nemá šancu stať sa priemyselnou veľmocou, treba chytať šance všade tam, kde sú, aj v rozvoji cestovného ruchu. To znamená konečne začať využívať a budovať na danostiach, ktoré na tomu máme. Bez toho, aby sme v tomto odvetví investovali, zmapovali šance regiónov, nestanovili si dlhodobé úlohy, to zaručene nepôjde.

Akým spôsobom a ako konkrétne by sa podľa vás mohlo Slovensko zapojiť do globalizačného procesu v oblasti cestovného ruchu?

Kde na Slovensku pociťujeme v cestovnom ruchu globalizáciu? V hotelovej sfére prišiel na Slovensko priamo podnikať až jeden medzinárodný hotelový reťazec Radisson SAS. Interhotely, ktorými sme mohli my aktívne vstúpiť do globalizačného procesu, sme zničili a zlikvidovali. Podľa mňa je to veľká chyba. Celý svet pracuje v reťazcoch - či sú to už hotely, reštaurácie (najmä rýchleho občerstvenia) alebo touroperátori. Privatizačný proces je zavŕšený, takže už nemáme možnosť k nám pritiahnuť zahraničný kapitál tak, ako to urobili Chorváti. Trh, ktorý Slovensko predstavuje, je ešte neznámy a zrejme aj málo príťažlivý. Takže by sme mali prehodnotiť, za akých podmienok by sem zahraničný kapitál došiel a čo pre to vieme spraviť. Nielen z hľadiska podnikov cestovného ruchu, ale aj dopravy. Slovensko je tranzitná krajina, ktorú je síce možné preletieť zo severu na juh za päť minút, ale je to dosť na to, aby sme sa stali jedným ohnivom reťaze, pretože cestovný ruch na Slovensku má jednu, zdá sa že neodstrániteľnú chybu, a tou je dostupnosť. Neodstrániteľnú azda aj preto, že ak sa vrátime o niekoľko rokov dozadu, v otázke leteckej dopravy štátni úradníci robili všetko možné, aby sme ju nemali. Po 11. septembri sme mohli vidieť v mnohých krajinách rozsah štátnych zásahov v tejto oblasti. Zalarmovali celý systém, aby sa pomohlo leteckým spoločnostiam len preto, aby nezostali bez spojenia. Roky aj Slovákmi budované Československé aerolínie nie sú aj slovenské, aj keď sú to ČSA.

Čo sa týka železníc, majú minimálny počet medzinárodných spojení. O ich kvalite sa mi ťažko hovorí, pretože na to musí mať človek aj osobné skúsenosti, ale ekologický prístup k cestovaniu bude zohrávať čím ďalej tým väčšiu úlohu a možno sa aj my budeme tešiť z reklamy, aká letí v Rakúsku: „Cestovanie železnicou šetrí Vaše nervy“. Zatiaľ sa stále cestuje viac autobusmi a autami, pričom sieť a kvalita ciest a diaľnic je u nás priam dramatická...

Do ktorej oblasti cestovného ruchu by mali natiecť podľa vás zahraničné investície?

Ťažko si predstaviť, že sa pohneme dopredu bez lepších dopravných možností. To je dôležitá oblasť, ktorá potrebuje zahraničné investície. Zatiaľ však cestovný ruch u nás nie je uznávaný ako odvetvie a jeho potreby sa neriešia komplexne. Preto všetko, čo súvisí so zahraničnými investíciami do cestovného ruchu, zostáva len na verbálnej úrovni. Rozmýšľame v dimenziách výrobných podnikov a nie v dimenziách, ktoré vyžadujú služby. Vo svete je cestovný ruch po telekomunikáciách a automobilovom priemysle z hľadiska objemu produkcie tretie odvetvie. My to nevidíme a mnohí o tom nechcú ani počuť. Prejavuje sa to aj v našich iniciatívach pri vyhľadávaní zahraničného kapitálu. Že to možno tak zostane ešte dlho, potvrdzuje prístup k domácim zdrojom investícií. Pokiaľ sa táto politika nezmení a spolu s ňou sa nezmení

prístup bánk a ministerstva financií v oblasti daní a odpisovej politiky v ubytovacích zariadeniach, ktorými sa tvoria vlastné investičné zdroje, nemôžeme očakávať „investičné zázraky“. Tu by som chcel spomenúť, že neustále voláme na podporu exportu na vytváranie fondov na podporu, ale čo je vlastne príjem z aktívneho CR? Je to čistý príjem z exportu a pritom exportované produkty neprekročia hranice a sú platené na mieste spotreby, priamo tu na Slovensku. Žiaľ podľa metodiky NB to export nie je a hotovo, úradníka zvyknutého na kolónku nepresvedčíte, on je vykladačom zákona!

Vnímate aj vo vašej firme riziká pre celkový výsledok tohto roka?

Hotel Lux je typickým mestským hotelom pre obchodných cestujúcich a pre tranzitujúcich turistov. Vypovedá o tom priemerná dĺžka pobytu, ktorá dosahuje len 1,32 dňa. V dôsledku toho sme hotel, ktorý musí bojovať s vysokými nákladmi na živú prácu. Osobné náklady u nás dosahujú viac ako 40 % podielu z celkových nákladov, čo je vysoké, oveľa vyššie ako v pobytových hoteloch lokalizovaných v rekreačných oblastiach. Riziko v podnikaní je o to väčšie a zvyšuje sa s tým, že sa u nás neustále mení legislatíva, že sa nepodniká v stabilnom podnikateľskom prostredí.

Napriek tomu všetkému nemôžeme myslieť pesimisticky a žiť s perspektívou toho, čo hovorí Národná banka Slovenska. Každý podnikateľ, ktorý má svoju prácu rád a chce pracovať, sa musí s rizikom vyrovnať. Horšie je to vtedy, ak ho nepriaznivé prostredie núti k obchádzaniu zákonov, čo vedie k ešte väčšej nerovnováhe na trhu a sťaženiu podnikania tým, ktorí zákon obchádzať nechcú.

Existuje optimálny model slovenského domáceho cestovného ruchu?

Aký zmysel má vyčleňovanie domáceho cestovného ruchu? Mali by sme konečne na veci začať nazerať trochu ináč. Ako podnikatelia musíme poskytovať domácemu návštevníkovi služby v rovnakom rozsahu a kvalite ako zahraničným, pričom si, samozrejme, musíme všímať, čo motivuje jednotlivé trhové segmenty, aby cestovali. Ako hoteliera ma zaujíma, aby cestovali po Slovensku, aby prišli do nášho hotela. Optimálnym modelom by bolo kúpyschopné obyvateľstvo, silné regióny a presvedčenie obyvateľstva a štátnych či neštátnych orgánov a samosprávy, že prostredie, v ktorom žijeme, vytvára podmienky na realizáciu služieb. Lenže kúpyschopnosť obyvateľstva klesá a sociálny cestovný ruch, ktorý bol podporovaný v nedávnej minulosti, dnes už podporovaný nie je, resp. od 1. januára s možnosťou max. tisíckorunovej úhrady za dovolenkový pobyt hradený zamestnávateľom je to najmenšie, čo mohla naša vláda v porovnaní so zahraničnou praxou urobiť.

Takmer žiadna pozornosť sa nevenuje rozvoju konkrétnych foriem cestovného ruchu, ako je kultúrna a mestská turistika, kongresová turistika, neriešia sa legislatívne predpoklady na rozvoj horskej turistiky a lyžovania... Okrem objemu „vrecka“ a potreby relaxácie cestovanie motivuje aj informácia. Pokiaľ ju človek nedostane, tak zostane sedieť doma. A už sa dostávame k turistickým informačným strediskám, k zastúpeniam Slovenskej agentúry cestovného ruchu v zahraničí, k vládnym uzneseniam smerujúcim k podpore vývozu a k tomu, že minister hospodárstva mal iné priority ako cestovný ruch, na ten sa nedal vyhlásiť tender na predaj (asi by som mu krivdil, keby som tvrdil, že to je len jeho zásluha). Cestovný ruch v konglomeráte MH je trpená príťaž. Možno začne byť zaujímavý, keď sa začnú ustanovovať zastúpenia v zahraničí a potichučky sa začnú obsadzovať najbližšími, pokiaľ sa tak už nedeje. Ako môže fungovať SACR, keď sa nerešpektuje štatút tejto inštitúcie, ktorý schválila vláda a urobila sa z nej obslužná organizácia pre štátnych úradníkov. Týmto spôsobom k optimálnemu modelu cestovného ruchu na Slovensku nikdy nedôjdeme.

Žijete v regióne, v ktorom dochádza k úpadku v priemyselnej oblasti. Pociťuje to nielen Váš hotel ale celá podnikateľská obec, ktorá v cestovnom ruchu pôsobí. Kde vidíte východisko z tejto situácie?

Ide práve o to, že táto podnikateľská obec v skutočnosti neexistuje. Nefunguje spolupráca súkromného a verejného sektra, pretože ani jeden ani druhý nie je doposiaľ vyprofilovaný. V tejto oblasti mala už dávno nastúpiť legislatíva tak, ako po požadoval ZMOS. Už niekoľko dlhých mesiacov sa veľa rozpráva okolo návrhu zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu. Ten by mohol doniesť trochu svetla do regiónu, pretože sa už potvrdilo a neustále potvrdzuje, že na centrálnej úrovni sa pre oživenie cestovného ruchu sa až tak veľa robiť nevie. Región je životaschopnejší a preto musí dostať väčšie šance.

Rudolfa Vallová