MALÁ MORSKÁ TÚŽBA

V Kodani na brehu mora Malá morská panna svojím kamenným pohľadom neprestajne vyzerá svojho vytúženého princa, kvôli ktorému stratila hlavu (pred niekoľkým rokmi hlavu stratila aj kvôli vandalom, ale to je už o inom). Malé prímorské Dánsko od prvého júla preberá predsednícke žezlo EÚ. Malá krajina, ktorá má však veľké ambície týkajúce sa rozširovania únie. A šancu historicko-cyklicky zavŕšiť proces rozširovania, ktorý sa začal práve v Kodani v roku 1993. Už pred dvoma rokmi dánska strana vysielala signály, že urobí maximum preto, aby rozširovanie únie bolo úspešné. Aspoň pre časť z dvanástich kandidátov. Dnes je tento neurčitý počet oveľa presnejší. Podľa riaditeľky pre výskum Dánskeho ústavu medzinárodných vzťahov Lykke Friisovej (v rozhovore pre české Lidové noviny) do EÚ vstúpi naraz desať krajín. Už o dva roky, presnejšie 1. januára 2004. Tento scenár však má svoje trhliny. Lebo otáznik - podľa Friisovej - vraj visí nad Slovenskom, kde sa k moci (pravdepodobne) dostane Vladimír Mečiar. Bolo by však neprezieravé a dokonca trápne pre veľkú rodinu európskych národov, keby kolektívne trestala jeden národ a jednu krajinu kvôli jednému rozporuplnému politikovi. Veď nakoniec vstup SR do EÚ, kvôli záväzkom z toho vyplývajúcim a vnútorným mechanizmom únie, je najľahším spôsobom, ako limitovať možné excesy možného štvornásobného premiéra.

Želaný dánsky scenár má aj ďalšie varianty. Lykke Friisová vo svojej štúdii Odpočítavanie do Kodane, ktorá sa zaoberá procesom rozširovania únie, uvádza tri možnosti tohto procesu. Prvým je už spomenutý Veľký tresk, teda rozšírenie o desať nových krajín (Rumunsko a Bulharsko zatiaľ zostanú na „čakačke“). Druhou možnosťou je model rozšírenia únie bez Poľska, hlavne kvôli poľským problémom s poľnohospodárskou otázkou a tretím variantom podľa Friisovej je odloženie procesu rozrastania EÚ. Friisová, podobne ako komisár Európskej komisie pre rozšírenie únie Günter Verheugen a podobne ako aj séria ďalších euroštátnikov, je optimistická a verí, že práve dánske šesťmesačné predsedníctvo bude tým, ktoré zaistí možnosť Veľkého tresku. Realisti pripúšťajú aj ten variant, že až v roku 2003 sa konečne doriešia niektoré zamotané problémy okolo kandidátov, čo automaticky posunie ich vstup do EÚ na rok 2005. No a nemálo je aj názorov, že k pribúdaniu nových členov by nemuselo dôjsť. V tomto smere má Friisová zhodný názor s Verheugenom, ktorý v utorok v Štrasburgu europoslancom pripomenul, že nielen rozširovanie bude terajších členov EÚ veľa stáť, ale aj nerozšírenie bude finančne veľmi náročné. „Cena za neúspech by bola nesmierna. Následky neprijatia nových krajín by boli nedozerné. Dôvod pre takýto počet kandidátskych krajín je ten, že medzi nimi zase tak veľký rozdiel nie je. Myslím si, že s Poľskom sa podarí dohodnúť a ak podpíše Poľsko, potom nemôžeme povedať Malte alebo Litve, že nie sú dostatočne pripravené,“ tvrdí dánska politologička, podľa ktorej, ak by sa rokovania v Kodani v tomto roku neuzatvorili, ďalší termín rozšírenia by bol až rok 2008, čo treba vnímať v súvislosti s prerokúvaním nového rozpočtu únie. Netreba veľa predstavivosti, čo by to narobilo s psychikou kandidátskych krajín, ktoré už niekoľko rokov prinášajú nemalé spoločensko-politicko-ekonomické obete na oltár budúcej eurojednoty. Snažia sa, aby boli v Európe nielen geograficky (de facto), ale aj de iure - politicky a ekonomicky. Každá uzatvorená kapitola európskej legislatívy je kompromisom, ktorý bolí. Už teraz vo viacerých - zhodou okolností v tých najvyspelejších - kandidátskych krajinách klesá podpora vstupu do EÚ, rastie nedôvera spoločnosti voči nejasným termínom vstupu do únie a paralelne s tým sa množia nacionalistické nálady a dokonca aj izolacionistické tendencie. „To je hlavný argument smerom ku kandidátskym krajinám pre uzatvorenie rokovaní v Kodani,“ podčiarkuje Friisová.

Dánsko je v rodine členských štátov EÚ známe ako zástupca záujmov malých krajín (presadzovalo napr. už pred summitom v Nice, aby každá krajina mala svojho komisára). Väčšina kandidátov k nim patrí. Dánska strana verí, že za šesť mesiacov sa jej podarí zaznamenať historický úspech, hoci paradoxne samotní Dáni to sťažili už pred dvoma rokmi, keď v referende odmietli euro a nahnali tak vietor do plachiet euroskeptikom. A čo kandidátske štáty? Sú optimistické spolu s Kodaňou a chcú veriť, že neprídu o ilúzie ako Malá morská panna, ktorej smútok a nenaplnená túžba sú zvečnené na brehu Baltského mora.

Iaromír Novák