Uvoľňujú si opasky

Slováci míňajú čoraz viac. Spotreba domácností v tomto roku rastie prekvapujúco rýchlo, a to pravdepodobne najmä vďaka nízkej cenovej hladine (miera inflácie je v súčasnosti na historickom minime). Podľa údajov, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad (ŠR) SR, v období január až marec tohto roka vydali slovenské domácnosti, v porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2001 o 5,2 % finančných prostriedkov viac na spotrebné tovary a služby (v stálych cenách roku 1995). Slovenské domácnosti si takúto „rozšafnosť“ môžu dovoliť aj vďaka tomu, že reálne mzdy konečne po dlhom období stagnácie zaznamenali výraznejší nárast, a to o 3,7 %, čo je najväčší medziročný prírastok za posledné štyri roky. Tempo rastu spotreby domácností už tradične prekonala verejná správa, ktorá v 1. kvartáli vydala na spotrebu o 5,7 % viac peňažných prostriedkov než v 1. kvartáli minulého roka. Takéto tempo rastu výdavkov v prvých troch mesiacoch roku je pre vládu nezvyklé, a preto spomínaný nárast spotrebných výdavkov verejnej správy dosiahol najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých prírastkov v 1. kvartáli za posledných šesť rokov. „Tak ako to prezrádzalo už hospodárenie štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok, aj vývoj HDP potvrdzuje, že zažívame pomerne rozhadzovačné obdobie vládnutia pred parlamentnými voľbami,“ uviedol na margo zverejnených čísel pre náš denník analytik UniBanky, Viliam Pätoprstý.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že aj rast reálnej mzdy mala z veľkej časti na svedomí práve vláda svojimi opatreniami. Rast miezd v štátnej správe (v 1. štvrťroku zaznamenala nominálna mzda v rozpočtových organizáciách nárast o 8,9 % na 10 266 Sk a v príspevkových organizáciách o 18,2 % na 11 627 Sk) pri súčasnom utlmení deregulačných procesov (čo sa v máji prejavilo v poklese inflácie na historické minimum 3,2 %), zákonite viedol k nárastu priemernej reálnej mzdy, a tým aj k zvýšenému dopytu domácností.

Mohutný rast spotreby domácností a verejnej správy bol kľúčovým determinantom rastu hrubého domáceho produktu, ktorý tak v 1. štvrťroku reálne narástol o 3,9 %. Rast HDP tak aj naďalej pokračuje v relatívne vysokom tempe, otázkou však zostáva dokedy. Štruktúra hrubého domáceho produktu nie je totiž vôbec povzbudivá, ba práve naopak, skrýva v sebe mnohé riziká. Rast ekonomiky Slovenska je ťahaný spotrebou a nie investíciami. Dokazuje to aj medziročný prepad tvorby hrubého fixného kapitálu (investícií), ktorý naznačuje, že podniky na začiatku tohto roka utlmili investície do rozvoja výroby. Jedným z dôvodov, prečo tvorba hrubého fixného kapitálu vykázala medziročný prepad o 0,8 %, síce je aj vysoký porovnávací základ z minulého roka, faktom však zostáva, že po mohutných 10- až 16-percentných medziročných prírastkoch tejto položky ide o prudkú zmenu trendu. „Sú to typické náznaky nezdravej štruktúry, ktorá v strednodobom horizonte vedie k značným nerovnováham a ohrozuje stabilitu ekonomiky,“ upozorňuje Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry.

„Aj v najbližších mesiacoch by slovenská ekonomika mala zažívať obdobné rasty HDP a vo veľmi podobnej štruktúre, pričom náš predpoklad na celoročný rast HDP ostáva na úrovni 3,9 %,“ uzatvára Pätoprstý.

Ivana Sedliaková