Spoločná história viniča Tokaj si ešte počká, ale je bližšie k cieľu Zápas pestovateľov, producentov a zhodnocovateľov tokajského vína na slovenskom území o jeho medzinárodné uznanie trvá už dobrých niekoľko rokov. Ešte stále doháňajú premeškanú možnosť dostať sa k exkluzivite tokajskej značky, ktorú získalo v roku 1993 Maďarsko (väčšia časť vinohradníckej oblasti je na jeho území) zmluvou s EÚ a čo Slovensko v prípravách na rozdelenie republiky ponechalo v spodných priečinkoch v poradí dôležitosti, pričom najmä južní susedia z pochopiteľných komerčných dôvodov nepovažovali za potrebné upozorniť nás o takejto možnosti. Aj na poslednom stretnutí štátnych tajomníkov rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva, kultúry, životného prostredia a zahraničných vecí v Trebišove dominovali možnosti spoločného postupu pri uznaní Tokajskej vinohradníckej oblasti ako svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jej zápis do tohto zoznamu by totiž bol účinným argumentom pri bilaterálnych rokovaniach s Maďarskom pri uznaní značky Tokajské víno pre nás, ktoré dosiaľ používa iba Maďarská republika. Možný zápis podľa zúčastnených na stretnutí by naozaj mohol pomôcť pri uznaní slovenského tokajského vína nielen zo strany Maďarska, ale aj EÚ. Mohol by byť podporným argumentom, pretože maďarská strana už pred dvoma rokmi predložila návrh na uznanie časti svojej tokajskej oblasti do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V prospech uznania nášho územia hovorí aj skutočnosť, že umelá hranica v medzinárodných pravidlách nemôže rozdeliť historické vinohradnícke oblasti. Je potrebné, aby celá uvedená oblasť bola zaradená do kultúrneho dedičstva. Producentmi a predajcami, ktorí sú zároveň aj držiteľmi ochrannej značky pôvodu slovenského tokajského vína, sú Galafruit & Co. z Malej Tŕne ako najväčší z nich, potom Gejza Nagy a Anna Nagyová z Viničiek, J. & J. Ostrožovič a Tokaj Ing. Márie Macikovej. Pokiaľ by UNESCO uznalo aj našu časť oblasti ako kultúrne dedičstvo, znamenalo by to uznanie tokajskej oblasti ako celku. O akceptácii slovenskej požiadavky medzinárodná organizácia rozhodne až v roku 2003. Žiadosť Slovenska o tento krok UNESCO zaregistrovalo začiatkom apríla. Ladislav Kulik
|
|