Bez záujmu o zisk?

Komentuje Rudolfa Vallová

Kto nemá v dnešných časoch núdzu o zákazníkov, ten má šťastie. Zdá sa, že k týmto šťastlivcom dosiaľ patrí aj cestovná kancelária Intercontact v Bratislave, dcérska firma nemeckého touroperátora, ktorá ako jedna z mála „cestoviek“ má vo svojom portfóliu aj predaj cestovných lístkov na trajekty takmer po celom svete. Šťastie ju však môže opustiť, ak sa nebude správať k zákazníkom tak, ako je to vo svete bežné. „Kto nás potrebuje, ten nás nájde“, odmieta moju prosbu o predloženie ponuky na prepravu trajektom na jeden z ostrovov Stredozemného mora na adresu jedného z mojich cestovaniachtivých známych. Poznajúc „zákon služby“ uvažujem, o čo pracovníčke Intercontaktu ide - o šetrenie telefonických nákladov alebo o presadenie svojej vôle, veď má klienta na dosah ruky a nič pre to nerobí! Pracovať v oblasti cestovného ruchu je služba veľmi ťažká, ktorá môže byť veľmi odmeňujúca, a to nielen pre pocit, že sme pre druhého niečo urobili, ale aj preto, že človek spoznáva veľmi veľa ľudí a má oveľa lepšiu možnosť ako v ktoromkoľvek inom povolaní, spoznávať aj cudzie kraje. „Pre prácu v službách sa človek musí narodiť,“ hovorí renomovaný hotelier Ing. Ján Bočkay. Schopnosť empatie a ochota byť v službe niekedy celých 24 hodín sa dá len veľmi ťažko nacvičiť.

Tam, kde chýba vrodený talent, tam sú manuály pre pracovníkov prichádzajúcich do styku s klientmi. Pravidlá ako sú zdvihnutie telefónu do troch zvonení, odpoveď najneskôr do 24 hodín, predstavenie sa v telefóne nielen firmou, ale aj menom a iné predpísané správanie, ba dokonca aj oblečenie, by mali byť súčasťou firemnej kultúry. Tam, kde nie sú manuály, by mali platiť etické pravidlá platné pre Európu, do života ktorej sa chceme úplne zapojiť.