Gabčíkovské nádeje

Niektorí prívrženci Sústavy vodných diel na Dunaji budú považovať 24. október, teda desiate výročie prehradenia Dunaja pri Čunove, za deň vďakyvzdania, lebo na Dunaji tým dňom vzniklo ojedinelé dielo. Má parametre pozitívne ovplyvňujúce plavbu po Dunaji, rieši prípadné záplavové vlny, zvýšila sa výdatnosť vodných zdrojov, začalo sa s výrobou energie, zachovali sa viaceré chránené prírodné územia atď. Nie s prižmúrenými, ale otvorenými očami platí, že pozitíva prevládajú. Podľa informácií niektorých našich odborníkov, ktorí uvedené výročie vnímajú ako výnimočný sviatok, v Maďarsku existuje časť vodohospodárskej loby, ktorá má záujem opäť otvoriť otázku výstavby vodného diela v dunajskom oblúku. To by korešpondovalo so zmluvou z roku 1977, ktorú Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu potvrdil ako platnú, čím dal v spore „o Dunaj“ za pravdu slovenskej strane. O realizácii verdiktu súdu s Maďarskom sa však stále rokuje a dokedy, to sa teraz ešte nedá odhadnúť. Preto uvedený deň vďakyvzdania nebude ešte zavŕšený. Niektorí politici u nás si po výmene vlády v Maďarsku myslia, že ožíva nádej na dostavbu vodného stupňa Nagymaros a dúfajú, že nový maďarský kabinet „bude vládou rozumu“. Maďarskí socialisti však po nástupe k moci vyhlásili, že

nebudú stavať

druhú hrádzu na Dunaji. Realisticky však zdôraznili, že keď odovzdali v roku 1998 vládnutie, boli blízko k dohode so slovenskou stranou. Slovensko v analytickom dokumente poukázalo na väzby a dôsledky takých dávnejších návrhov Maďarska, ako je radikálna požiadavka nevybudovať stupeň Nagymaros ani žiadny iný stupeň, ale prepúšťať 50 až 60 % prietoku Dunaja do starého koryta Dunaja a ďalších. Na riešenie otvorených otázok boli ustanovené dve pracovné skupiny - odborná a právna. Z ich doterajšej činnosti vyplýva, že odborníci sa vedia skôr dohodnúť ako právnici alebo politici. Technická pracovná skupina sa na šiestom rokovaní v apríli 2002 dohodla na návrhu mandátu a na otázkach, ktoré sa majú prerokovať. Tento návrh musia však schváliť vládne delegácie Maďarska a Slovenska. Predmetom rokovaní právnej pracovnej skupiny bolo predovšetkým dosiahnutie dohody o okruhu otázok, o ktorých by obe strany mali pri implementácii rozsudku haagskeho súdu rokovať. Stretla sa štyrikrát a zatiaľ nedospela k dohode o mandáte a spoločnej formulácii otázok. Podkladom na jej rokovanie bol kompromisný návrh slovenskej strany, ktorý obsahoval sedemnásť otázok. Delegácie našli zhodu pri formulácii šiestich bodov mandátu. Rokovania však

uviazli na otázke

distribúcie vody medzi prívodný kanál a staré koryto Dunaja, lebo maďarská strana ako jediné kritérium vidí štandardy práva životného prostredia, ale bez hodnotenia iných aspektov. Ako sa hovorí v informácii pre vládu SR, presadzuje princíp výmeny energie za vodu. Takúto výmenu zvýšeného odberu vody na úkor podielu na vyrobenej elektrickej energii síce umožňuje i zmluva z roku 1977, ale iba na ad hoc báze, ak to prírodné alebo iné podmienky dočasne vyžadujú. Nie na trvalom základe, ako toto ustanovenie interpretuje a presadzuje maďarská strana. Tá tiež odmietala zaradiť do mandátu právnej skupiny problematiku dolného stupňa na území Maďarska, pričom sa odvolávala na inštrukciu svojej vlády. Trvá na riešení plavebných problémov „klasickými úpravami“ na obdobie 40 až 50 rokov. Otázka riešenia dolného stupňa sústavy vodných diel a všetkých súvislostí musí byť nevyhnutne predmetom rokovaní právnej aj technickej skupiny. Zhoda zatiaľ vládne v otázke,

akou formou

implementovať rozsudok z Haagu. Implementácia by sa mala uskutočniť vo viacerých krokoch, z ktorých prvý bude smerovať k vypracovaniu a prijatiu medzivládnej dohody. Tá by mala vytýčiť základné princípy implementácie haagskeho verdiktu. Zásadným krokom, ktorý by nasledoval po prijatí medzivládnej dohody vládami oboch strán, by malo byť vypracovanie a prijatie dodatku k platnej zmluve z roku 1977. Nasledujúcemu zasadnutiu právnej odbornej pracovnej skupiny musí predchádzať uznesenie novej maďarskej vlády o potvrdení mandátu ich rokovacej delegácie. Z doterajšieho stanoviska maďarskej strany zatiaľ vyplýva, že ide o problematiku politickú a nie odbornú. Splnomocnenec vlády SR v konaní pred súdom v Haagu priebežne informuje o výsledkoch rokovaní sekretariát tamojšieho Medzinárodného súdneho dvora. Nezávislí experti pracovnej skupiny Komisie Európskeho spoločenstva vo svojej správe už 23. novembra 1992 konštatovali: „V minulosti vykonané zásahy pre plavbu obmedzili možnosti pre rozvoj Dunaja a jeho inundácie. Za predpokladu, že hlavné riečne koryto

sa nebude používať

na plavebné účely, vznikla by unikátna situácia. S podporou technických opatrení sa rieka a záplavové územie môže vyvíjať prirodzenejšie.“ Trojstranná komisia na zistenie faktov Európskeho spoločenstva vo svojej správe z 31. októbra 1992 okrem iného napísala: „...neuvedenie sústavy do prevádzky by viedlo k značným finančným stratám a viedlo by ku vzniku vážnych environmentálnych problémov.“ Onedlho teda uplynie desať rokov od prehradenia Dunaja. Dosť na to, aby sa o spore začalo rokovať s nádejou na skoré uzavretie kauzy, lebo vo verdikte Medzinárodného súdneho dvora v Haagu sa hovorí, že Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere a musia prijať opatrenia, aby dosiahli ciele zmluvy 1977 v takej forme, na ktorej sa môžu dohodnúť.

Vladimír Turanský

Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozsudkom z 25. septembra 1997 rozhodol, že:

- Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a následne zanechať v roku 1989 práce na projekte stupňa Nagymaros a pozastaviť a zanechať časť prác na projekte stupňa Gabčíkovo, za ktoré bolo podľa zmluvy 1977 a príslušných dokumentov zodpovedné.

- Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k výstavbe dočasného riešenia tak, ako je to opísané v Dohode o predložení sporu pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

- Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť dočasné riešenie do prevádzky.

- Maďarské vyhlásenie z 19. mája 1992 o ukončení zmluvy z roku 1977 a príslušných dokumentov nemalo právny vplyv na jej ukončenie - zmluva z roku 1977 naďalej platí a pokrýva konzekventne vzájomné vzťahy medzi oboma stranami.

- Slovensko ako nástupnícky štát Československa sa stalo zmluvnou stranou zmluvy z roku 1977 dňom 1. januára 1993.

- Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, musí byť dosiahnutý spoločný prevádzkový režim v súlade so zmluvou z roku 1977.

- Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, Maďarsko má kompenzovať Slovensku škody spôsobené Československu a Slovensku v dôsledku prerušenia a zanechania prác, za ktoré bolo Maďarsko zodpovedné. Slovensko má Maďarsku kompenzovať škody, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia náhradného riešenia do prevádzky Československom a jeho prevádzkovania Slovenskom.