Navrhujem kanvičky

Komentuje Zuzana Krútka

Najlepšie by asi bolo, keby sme si dávali v obchode naliať minerálku, pivo či kofolu rovno do pohára, čo si donesieme z domu. Ak totiž bude zákon o obaloch schválený v takom znení, v akom sa navrhuje, bude to asi to najschodnejšie riešenie prijateľné pre všetkých. Zákazník by nemusel platiť zálohu za „obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska množstva, vlastností a zloženia nebezpečné pre životné prostredie“, obchodník by nemal problémy s tým, kam ich dá, výrobcovia, ktorí plnia svoje produkty do takýchto obalov, by neplatili do Recyklačného fondu. Teraz už však bez irónie. Cieľom návrhu je čo možno najviac zvýšiť predaj v návratných obaloch. Malí obchodníci s predajnou plochou nepresahujúcou sto štvorcových metrov dostávajú síce výnimku, že ak uvádzajú do obehu nápoje v nenávratných obaloch, nemusia ponúkať také isté nápoje aj v návratných fľašiach. Nemyslí sa však na to, že pri povinnosti zálohovať nenávratné obaly a potom ich spätne vykupovať, môžu sa sklady hlavne malých predajní a priľahlé plochy premeniť na zberne druhotných surovín. Stúpnu nároky na pracovné sily v týchto, konkurenčným tlakom beztak ohrozených predajniach a ich šance prežiť ešte klesnú. Z návrhu nie je celkom jasné, o ktoré druhy obalov pôjde - PET fľaše od minerálok či aj od stolového oleja, plechovky od piva a nealkoholických nápojov alebo aj od mäsových konzerv? Iste treba podniknúť zodpovedné kroky, aby sa celá naša krajina nestala jedným veľkým smetiskom (nemáme k tomu ďaleko), treba to však urobiť tak, aby výrobca, obchod i zákazník k tomu prispel spravodlivou časťou. No môžeme sa aj vrátiť ku kanvičkám na mlieko a používať ich aj na ostatné nápoje a kvapaliny. Čo však potom bude so všetkými tými automatickými plniacimi linkami?