Sú mestom mladých a piety

Aby im nepoutekali, stavajú pre nich byty, ešte keby práce bolo

Obyvatelia v okolí Brezovej pod Bradlom (mesto má asi 5600 obyvateľov) si ctia tradíciu remesiel, ale v súčasnosti na niektoré, tradičné, už len spomínajú. Predovšetkým na garbiarčinu, ktorú v posledných rokoch vytlačili nové profesie, lebo toto remeslo tam už zaniklo. V meste bola napríklad prevádzka bývalých Koželužní Bošany. Tie sú však v súčasnosti v likvidácii. Ľudia sú tam vďační za to, že priemysel a výroba sa celkom nepoložili na kolená, aj keď niektoré podniky padli. Zásluhu na tom majú aj viaceré zahraničné firmy. Priemerný vek obyvateľov Brezovej pod Bradlom, ktorý dosahuje len 34,5 roka, zaraďuje mesto k najmladším na Slovensku. Tento fakt má vplyv aj na domácu, „mestskú politiku“. V súčasnosti dokončujú

výstavbu 21 bytov,

pričom nedávno tam pribudla nová 12-bytovka. Mesto si spolu s viacerými okolitými obcami vybudovalo vlastnú skládku odpadu a v súčasnosti dokončili skládku zeminy a sutiny. Brezová pod Bradlom je známa najmä Mohylou M. R. Štefánika na vrchu Bradlo. Aj jej zásluhou navštevuje túto oblasť pomerne veľa turistov a záujemcov o našu históriu. Až osem školských autobusov zastavilo nedávno, v deň, keď sme tam aj my boli, pred Múzeom M. R. Štefánika v neďalekej obci Košariská. Sprievodkyňa expozíciou nás na požiadanie previedla osudmi tohto štátnika, vedca a vojaka, pomerne rýchlo, podobne, ako plynul a aj sa skončil život prvého čs. generála - letca. Zahynul v máji 1919, v júni mal mať svadbu. Jeho priateľ, architekt Dušan Jurkovič, ktorý mu chcel postaviť rodinné sídlo v Taliansku, nedobrovoľne zmenil plán. Tak vznikla mohyla na Bradle, kde M. R. Štefánik odpočíva. „Usilujeme o riešenie všeľudských problémov, usilujeme o triumf pravej lásky. V reči národnej toto úsilie voláme demokratizmom. Áno, chceme spoločnosť organizovanú, chceme poriadok, systematickú kontrolu jednotlivca, chceme vedu, ktorá by nám dala prostriedky prebiť sa temnými pralesmi ľudskej nevedomosti a ľudskej brutality, chceme umenie, ktoré by zušľachtilo náš život, chceme kráľovstvo prekrásnych princípov morálky, ktorých žiarou jedine duša sa rozvíja a môže sa usmievať, chceme náboženstvo čistej lásky, po ktorej žízni ľudská duša,“ napísal M. R. Štefánik. Veriť, milovať, pracovať - bolo jeho životným krédom. Napriek tomu, že z telocviku mal štvorku, neskôr šesťkrát vyšiel

na Mont Blanc,

pričom každý výstup trval dlhých päť dní, pričom niesol aj hvezdársku výstroj. Prešiel strastiplných 150 km cez front k svojim, keď ho zostrelili. Naša sprievodkyňa múzeom vyslovila želanie, aby rodičia boli aj v súvislosti s končiacim sa školským rokom voči svojim deťom tolerantní. Pretože tak, ako v prípade Štefánika, ani ich prípadná zlá známka z nejakého predmetu ešte neznamená, že sa v živote stratia.

Vladimír Turanský