Francúzsko v rukách Chiracovej pravice

Voľby uzavrel rituál: Dočasný francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin včera podal demisiu do rúk prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý ho vzápätí vo funkcii opäť potvrdil a poveril zostavením vlády. Je to štýlová bodka za pózami, napätím, radosťami a sklamaniami, ktoré voľby so sebou prinášajú. Teraz prichádza reálny život so šancou pre pravicu presadiť vlastnú víziu Francúzska a s trpkou povinnosťou pre ľavicu hľadať príčiny prehry.

Pritom priestor, ktorý sa po hlasovaní otvára pre francúzsku pravicu na čele s prezidentom Chiracom, je naozaj široký. Jeho Zväz za prezidentskú väčšinu bude mať v parlamente absolútnu väčšinu a po piatich rokoch spolužitia s ľavicovou vládou sa môže nekompromisne venovať svojej programovej agende, najmä sľúbeným reformám. Pravičiari chcú okrem iného zmierniť účinky 35-hodinového pracovného týždňa, jedného z hlavných bodov predchádzajúcej socialistickej vlády. Chirac tiež ohlasuje znižovanie daní a reformu dôchodkového systému, čo však môže naraziť na protesty vplyvných odborov.

Pri pohľade na volebné výsledky sa môže zdať, že pri súčasnej podpore občanov sotva niekto dokáže limitovať prácu vlády, no nie je to celkom tak. Francúzi protestujú najradšej spomedzi všetkých Európanov. V prvých dvoch rokoch prezidentovania bol Chirac v podobnej situácii ako teraz, no keď vtedajší premiér Alain Juppé siahol po nepopulárnych opatreniach, ozvala sa ulica. V nedeľu navyše zaznamenali rekordnú, takmer štyridsaťpercentnú volebnú neúčasť. Pritom ak niekto nebol voliť, vôbec neznamená, že nepôjde demonštrovať, keď niekto siahne na jeho sociálne istoty.

No omnoho závažnejší dôvod rozmýšľať nad nízkou volebnou účasťou má „postjospinovskᓠľavica, lebo podľa všetkého to boli jej voliči, ktorí hromadne nevyšli k urnám. Iste, je možné uspokojovať sa, že príčinou vysokej absencie bolo pekné počasie a futbalový zápas medzi Senegalom a Švédskom. Ibaže to by bol sebaklam. Vysvetlenie je omnoho jednoduchšie: Voliči odmietajú voliť, lebo na listine nedokážu nájsť kandidátov, ktorým by boli ochotní odovzdať svoj hlas. Ľavica sa čoraz viac, a nielen vo Francúzsku, podobá pravici a žiadna nová prijateľná, životaschopná politická alternatíva sa nečrtá na obzore. Výsledkom je voličská letargia a číhajúce nebezpečenstvo vo forme pravicového extrémizmu.

Rastislav Boldocký

Zloženie francúzskeho parlamentu

STRANA POČET POSLANCOV

Zväz za prezidentskú väčšinu 354

Zväz za francúzsku demokraciu 29

Iné stredopravé strany 16

Pravica spolu: 399

Socialistická strana 140

Francúzska komunistická strana 21

Zelení 3

Iné ľavicové strany 14

Ľavica spolu: 178

Zdroj: TASR